Začiatok septembra sme odleteli na letnú lezecko kúpaciu dovolenku na Sardíniu. Boli sme rovnako ako minulý rok v Cala Gonone, na východnom pobreží, kde sú výborné pláže, nepreplnené hotelovými komplexami a hosťami, ale aj nádherné lezecké oblasti. Spolu s rodinou kamarátov sme si prenajali apartmány hneď vedľa seba na tej istej ulici, takže sme každý večer mohli spriadať lezecké plány a hodnotiť lezecké výkony z predchádzajúceho dňa nad flaštičkou vína a deti sa mohli venovať spoločenským hrám a spoločnému ohováraniu škôl a niektorých učiteľov :-)

Postupne sme navštívili sektory v Cala Fuili, Budinetto, La Poltrona a Baunei, kde sme sa postupne zlepšovali a popri tom sme stihli aj nejaký oddychový deň na kajakoch, a každodenné kúpanie a šnorchľovanie v mori. 

Autentické zápisky z jednotlivých dní pokračujú ...

Zápisy z našej lezecko-ferátistickej dovolenky (možno by sme je skôr mali volať "masochistická"), ktorú sme absolvovali na prelome júla a augusta v pôvodnom znení od kolektívu zúčastnených autorov:

Deň 1.

Vyrazili sme ako vždy zavčasu, aby sme sa vyhli zápcham v Bratislave, Viedni, Linzi a Salzburgu, čo sa nám aj podarilo, až na 20 minútové zdržanie pri migračnej kontrole na hraniciach s Nemeckom. Cesta ubehla v pohode, za zmienku stojí iba historka s indom v turbane na odpočívadle Asfinag, ktorý mal na záchode asi problémy s prostatou, a náš Matúš to okomentoval, že :"Ten Ind asi nevie skrotiť svoju kobru"

Plán bol, že po ceste si dáme polhodinovú ferátku obtiažnosti C/D na odpočinok, ale bol som hromadne prehlasovaný a všetci zvyšní traja členovia výpravy rozhodli, že ideme na dvojhodinovú ferátu obtiažnosti D s prevýšením 280m lezenia, takže sme si "oddýchli".

Na vrchu feráty je chata, kde sme boli už dvakrát, a vždy nám doniesli po štamprlíku zadarmo, ale asi ich zastihla kríza, takže neponúkli nič. Aj by som povedal, že už tam neprídeme, ale končia tam ďalšie 4 feráty, číže je možné, že ešte skúsime či nenalejú niektorý iný deň. Po dobrej polievočke a pivečku sme sa presunuli na ubytko, pozeráme Sagana s nemeckým komentárom.

Tento rok sme začiatok ferátovej sezóny stihli až včera. Jednak kvôli Matúškovému zraneniu a kvôli rôznym povinnostiam sa skôr nedalo. Zato sme si hneď na začiatok dali D-éčkovú ferátu Gebirgvereinsteig na Hohe Wande. Boli sme bez Mateja, ktorý sa venoval kultúre s Igramskou dychovkou.

Počasie bolo pod mrakom, ale vydržalo nepršať, ľudí tiež nebolo príliš veľa, také ideálne podmienky, až na fakt, že Hubertushaus (Chata na vrchole feráty ) bola zavretá, takže sme sa museli obísť bez klasického "Gulashsuppe mit bier" :-)

Viac fotiek je tu...

V rýchlom slede, aby sme dohnali stratený čas, využívame deň voľna a vyrážame na Ferátu Pittentaler na Turkensturz. Dôvodom bolo tiež nákupné nutkanie naších tínedžerov, takže som návštevu rakúskych obchodov podmienil absolvovaním ďaľšej z ferát v okolí.

Motivácia to bola asi dostatočná, kedže ferátu vybehli ako srnky. A potom hor sa do obchodov... Našťastie to netrvalo až tak dlho, asi ich to predsa len trochu unavilo :-)

Viac foto je tu...

Na pokračovanie v naších lezeckých dovolenkách sme si zvolili tento rok Sardíniu. V predstihu sme si kúpili letenky, zabezpečili ubytovanie a objednali v požičovni auto a koncom augusta sme vyrazili na Bratislavské letisko. Cesta prebehla v pohode, vyzdvihli sme auto (síce nie také, aké sme mali objednané, ale na to sme už zvyknutí) a po dve a pol hodinách šoférovania z Alghera sme dorazili do Cala Gonone, cieľa našej cesty a horolezeckého raja Sardínie. Hneď večer sme sa stihli ešte okúpať, kúpiť lezeckého sprievodcu a vyskúšať miestnu pizzu. 

Ráno sme vyrazili do oblasti Calla Fuilli, sektor Ferry, čo sú skalky priamo na pláži, kde sme si schuti zaliezli a potom sa ešte okúpali na štrkovej pláži.

 

Ďaľší deň sme boli liezť v časti Biddiriscottai, čo je jaskyňa asi 20 minút chôdze po pobreží severne od prístavu. Liezli sme ťažké, (aspoň pre nás :-)), previsnuté cesty v chládku jaskyne, lebo na priamom slnku bolo neznesiteľne teplo. Po lezení sme sa rovno pri jaskyni okúpali a vybrali sa späť. Na parkovisku nás už čakal policajt, že sme prešvihli zaplatený limit o 40 minút, ale nakoniec sme to nejako lámanou taliančinou ukecali, takže sme skončili bez pokuty. (možno ešte príde poštou :-)). Podvečer sme ešte vybehli na pláž.

 

V utorok sme mali objednané kajaky, tak sme od rána veslovali popri pobreží k jaskyni Blue Marino, po ceste sme sa zastavovali na plážach, vždy sme vyliezli z kajakov, zhodili vesty, okúpali sa, nasadli do kajakov a pokračovali ďalej. Zabávali sme sa vchádzaním do pobrežných jaskýň a jaskyniek, až sme dorazili k Blue Marino, čo je veľký jaskynný komplex, kde vozia výletné lode turistov na prehliadku jaskyne (prístup je iba po mori). Pri jaskyni sme sa skoro zrazili s nejakou veľkou výletnou loďou, ale vymanévrovali sme to a pokračovali v plavbe. Celkovo sme načlnkovali cca 14km, skončili sme úplne vyčerpaní.

Ďaľšie dni sme boli doobeda vždy liezť a poobede sa kúpať. Liezť sme boli v sektoroch Budinetto a dva krát v La Poltrona, kde bolo výborné platňové lezenie na malých stupoch, občas nejaký jemný previs, ale všetko zvládnuteľné a hlavne v ráno v chládku. Postupne k obedu tam začínalo svietiť slnko a tak sme to vždy zabalili a pokračovali "vodným programom". Večer sme občas skočili do pizzériie alebo do baru, podľa chuti alebo smädu.

V sobotu sme ráno odovzdali ubytovanie a po 2 hodinovej ceste sme sa vrátili na letisko v Alghere, kde sme vrátili auto, a odleteli domov.

Výber z fotografii je tu...

Podrobnejšie autentické a necenzurované zápisky nasledujú tu...