Tento rok sme sa vybrali s kamoškou Radkou na cesty a zavialo nás až do ďalekej Indie. Hneď zrána sme mali stresy nakoľko lietadlo do Mníchova nám meškalo, no tam sme mali len 2 hodiny na prestup. Našťastie sme všetko stihli a stresy ostatných, že 2 hodiny sú málo sa nevyplnili, no väčšie obavy sme mali o tašky. Po príchode nás už čakali SMS-ky od maminiek, že v Dillí sú záplavy a hneď nám to potvrdili aj domáci. K tomu sme sa dozvedeli, že tak akurát prebieha aj nejaký flautový festival a aj protest farmárov, takže mesto je plné, ťažko prechodné a polka pamiatok je zatvorená. Pomenili sme preto rýchlo plány a rozhodli sa ísť najprv do Agry.

Tri a pol hodinová cesta do Agry bola silný zážitok, nielen kvôli nezvyku na jazdenie po druhej strane cesty, ale aj kvôli tomu, že človek normálne nie je zvyknutý na ich divoký štýl jazdy pomedzi kravy prechádzajúce sa po ceste. O asi 8 ráno sme prišli do Agry na hotel (cca 28 hodinách na cestách), kde sme sa tešili, že sa aspoň trocha prespíme a poobede môžeme ísť do mesta.

Ako prvú sme navštívili pevnosť Agra Fort, ktorá ma prekvapila najmä farbou – červený kameň sa opakoval hlavne v Rajasthane a nie len v pamiatkach, ale aj celkovo v meste alebo aj občas vo forme piesku popri ceste.

Po ročnej pauze sme si s Katarínkou povedali, že by bolo načase sa spolu niekde vybrať. Po dlhých úvahách padol konečný verdikt, že pôjdeme neobvykle na sever, a to konkrétne do Fínska,  Helsínk a do Pobaltských krajín, Estónsko a Lotyšsko.

Ráno sme si pekne privstali a o 4.00hod. sme vyrazili na letisko do Viedne. Letelo nám to presne načas o 7.00. Cesta trvala 2 hoďky a boli sme vo Fínsku. Z letiska Vantaan sme šli vlakom priamo do centra cca 40 min. Keďže sme sa mohli ubytovať až o 14.00, išli sme pozrieť Helsinskú katedrálu. Na náš vkus bola výzdoba veľmi strohá. Katula povedala, že to tam vyzerá, akoby ju včera nanovo vyomietkovali.  Je postavená v blízkosti mora, aby vítala všetkých cestujúcich prichádzajúcich po mori z juhu. Pochádza z 19.storočia a preď ňou sa nachádza Námestie Senátu.

Konečne sme sa ja a Katarínka odhodlali ísť na výlet sami a ako cieľovú destináciu sme si vybrali Macedónsko. Vstávali sme o tretej, aby sme sa stihli dostať na letisko, lebo o šiestej sme už leteli a o trištvrte na osem sme už pristáli v Ohride, malom mestečku na okraji jazera na juhozápade Macedónska.

Na počesť, že naša mama/babka dovŕšila 75 rokov života, naplánovali sme jej návštevu tretieho najnavštevovanejšieho pútnického miesta v Európe-Medjugoria v Bosne a Hercegovine. V stredu večer sme spolu v Bratislave nasadli na bus CK DAKA a vyrazili sme. Už po 25 min. cesty sme mali prvú zastávku na diaľničnom odpočívadla pri Rovinke. Všetci, ako na povel vystúpili a šli nakupovať na pumpu. No boli už predsa hladní a smädní! Po 20 min sme konečne vyrazili. Cesta bola v sede náročná, ale celkom dobre ubiehala. Stáli sme každé 2-3 hodiny, aby sme sa vystreli. O cca 9.00 sme dorazili na chorvátske pútnické miesto pri Makarskej - Vepric.

Tak sme sa vybrali pozrieť Kaťu do ďalekej krajiny, až k Atlantiku.

Fidji nás hodil doobeda na letisko vo Viedni, vôbec nás nikto nekontroloval ( na naše letenky by mohol letieť aj Pat a Mat) a tak sme dorazili do Paríža.

V požičovni áut nás klasicky obtiahli. Už sa na tom smejem, v hierarchii odr***čov ich radím, hneď za taxikárov. Takže najskôr im nebola dobrá karta, len aby od nás vytiahli dodatočných 54€ za ďalšiu poistku, potom už bola karta dobrá. Potom nám namiesto objednanej Fiesty ponúkli Opel Corsa, nakoniec sme dostali Ford Focus za super minimálny doplatok, lebo len dnes je mimoriadna akcia na Focus!