Našu dovolenku sme začali návštevou Verony, miesta Rómea a Júlie, obhliadkou pamiatok a histórie, múzeí, skrátka romanticky.

 

Hneď na ďaľší deň sme už prešli na adrenalín návštevou Gardalandu. Hlavne deti si užili všetky možné divoké atrakcie, kedže Matúško už dosiahol potrebnú výšku, aby ho pustili aj na Raptor, Oblivion či Blue tornado.

Potom sme sa presunuli do Francúzskych Álp, k Brianconu, kde sme strávili celý týždeň lezením a ferátovaním. Počasie nám vyšlo úžasne, napriek predpovedi, keď dva dni hlásili riziko dažďa, bolo celý týždeň krásne slnečno, a tak sme stihli liezť a ferátovať každý deň.

Bývali sme v lyžiarskom stredisku Serre Chevallier, v dedinke Monetier les Bains, v apartmáne pri lanovkách, a všade sme to mali pomerne veľmi blízko. 

Malá odbočka:

Feráty vo francúzsku sa pomerne líšia od tých v Rakúsku a Taliansku. V prvom rade majú istiace lano vedené navoľno a v každom prichytení o skalu tvorí slučku, takže sa nedá používať ako opora pre ruky, resp. veľmi ťažko, keďže sa hýbe. Zároveň to núti lezca omnoho viac liezť po skale alebo iných chytoch. Preto sú francúzske feráty aj omnoho viac prekramlované.

Zároveň nemajú udávanú oficiálnu obtiažnosť, existuje iba hodnotenie na internete, ktoré je veľmi nepresné, kedže niekto ich lezie bez chytania sa vodiaceho lana, a iný s jeho držaním, čo môže robiť rozdiel v hodnotení aj 2 stupne. 

Francúzske feráty sú kratšie, väčšinou 1-2 hodinové, aj keď udávaná dĺžka býva 2-3 hodiny, vždy sme ich kľudným tempom, s prestávkami a fotografovaním stihli za polovicu až 2/3 času. Sú moderné, a stavané pre turistov (zvýšenie turistického ruchu), investované miestnými samosprávami, alebo komerčnými organizáciami (za poplatok), takže aj nástup býva veľmi kratučký, okolo 5-10 minút. Vačšinou ešte menej. Stalo sa nám, že sme parkovali skoro pri začiatku vodiaceho lana. Napriek tomu, že sú maximálne stavané pre turistov, neexistuje prehľadný knižný sprievodca s informáciami o prístupe, informácie na internete sú čiastočné, alebo nepresné (Tí, čo nehovoria po francúzsky sú stratení úplne), takže treba často hľadať a blúdiť, kým ich vôbec človek autom nájde.

Lezecké sektory sú naopak zmapované veľmi dobre, existuje niekoľko pekných a prehľadných sprievodcov. Nástup býva rovnako minimálny, niekoľko minút od auta. Odistené sú veľmi dobre, aj keď hore býva väčšinou iba zľaňovacie oko, a treba sa preväzovávať. Nenašli sme ani jedno prasa, alebo šróbavaciu karabínu. 

Na ferátach aj pri lezení sme boli vačšinou úplne sami, s výnimkou lezenia v Rocher Baron, kde boli 3 mikrobusy rakúšanov.

Pre sumarizáciu:

1. deň - Cesta do Verony, prehliadka mesta, ubytovanie, večer koštovka vína v miestnom vinárstve (móooc dobré)

2. deň - Gardaland

3. deň - Presun do Francúzska, po ceste 2 feráty v Rochez du Bez

4. deň - Feráta Gorges d'Ailefroide

5. deň - Feráty Combe la Roche a Pra Premier

6. deň - lezenie na Rocher du Bez

7. deň - lezenie na Rocher Baron

8. deň - Feráta a lezenie v Arsine

9. deň - Feráta l'horloge a lezenie v Argentiere la Bessee

10. deň - návrat domov

Doniesli sme si spústu fotografií (zopár je ich tu.... ), veľa zážitkov a historiek, ako aj zopár flaštičiek dobrého talianskeho a francúzskeho vína. Viac detailov porozprávame pri vínečku (pozor, rýchlo sa míňa)

Tohtoročnú dovolenku sme začali v trojici s Matúškom v Arcu, neskôr sa k nám pripojil Matejo, ked sme sa presúvali do Val Gardeny. Program bol nasledovný:

1. deň - Príchod, lezenie v Massi di Prabi nad campingom

2. deň - Ferátka Colodri s Tomášovcami a malou Máriou, lezenie na Murro del Assino

3. deň - Lezenie v Belvedere nad Nagom

4. deň - Feráta na Monte Albano D/E

5. deň - Lezenie v Massi di Prabi

6. deň - presun do Innsbrucku, vyzdvihnutie Mateja, presun do Val Gardeny

7. deň - Feráta Col Rodella, lezenie v Cito del Sassi

8. deň - Feráta Brigada Tridentina na Pisciadu

9. deň - Giro del Sassolungo (Turistický prechod cez masív Sasslong a okruh okolo neho)

10. deň - Feráta Boesekofel na Piz da Lech

11. deň - návrat domov

Počasie nám vyšlo fantasticky, zalozili sme si do sýtosti, zažili množstvo nových dobrodružstiev a nafotili kopec fotiek z ktorých je pár tu..

Autentické zážitky z jednotlivých dní pokračujú (v pôvodnom znení bez diakritiky)...

Kedže čas na dovolenku vyšiel až na september, vybrali sme sa za teplom na Sicíliu. Do Trapani lieta z Bratislavy za necelé dve hodinky Ryanair, tam sme si požičali auto a po hodinke cesty sme boli v San Vito lo Capo, severozápadnom cípe Sicílie, kde sú vraj najkrajšie pláže (môžem potvrdiť) a zároveň horolezecký raj (môžem potvrdiť na 100%)

Kombinácia lezenia a plážovania s prípadným spoznávaním pamiatok bol aj náš cieľ. Liezli sme spolu 6 dní v sektoroch Calamancina, Pineta, Pizzeria, a Torre Issulida, neskutočné množstvo ciest na krásnej skale. Okrem toho sme boli na výlete v Palerme, Segeste a na spiatočnej ceste ešte v Erice.

Zažili sme zábavné historky s osami a ich žihadlami v r***, prekvapeným diviakom, baranmi, čo si chceli buchnúť do auta, šoférovaní po Palerme a obchádzaní psích h*vienok a mnoho ďalších. Vyskúšali sme okrem pizze aj sicílsku kuchyňu s morskými príšerami a výborné vínečko a grappu. Zo všetkého, ale najlepšie bolo tamojšie lezenie, ktoré sme si užili naplno a posunuli si osobné rekordy. Určite si dáme repete...

Výber z fotografii je tu...

Autentické zápisy po dňoch (čiastočne bez diakritiky) 

Sezónu sme začali ako každý rok v Mődlingu a zároveň sme si tým pripomenuli už 10. výročie od našej prvej feráty.

Áno je to už 10 rokov, čo sme tu boli po prvý raz s malou Kaťou a Matejom.

Viac fotiek je tu...

Krátku 5 dňovú "preddovolenku" sme využili na absolútne maximum. Vyrazili sme do Imstu, Mekky lezenia v Tirolsku, a aj vďaka počasiu, ktoré nám vyšlo na jednotku sme toho stihli neúrekom.

Prvý deň sme okrem cesty z domu absolvovali ferátu Lehner waserfall v Otztali pri Söldene (s Matejom sme preliezli aj E variantu) a potom ešte lezenie v Oberriede.

 

(poznámka: Nájdi dvoch s vyťahanými rukami a svalovicou:-))

Druhý deň sme boli nad Imstom pri Mutterkopfhütte na feráte, potom sme si zaliezli a nakoniec zbehli dole na najdlhšej bobovej dráhe na svete.

 

Tretí deň sme boli na feráte v Leite v Nassereithe

 

Štvrtý deň sme liezli vo Walchenbachu

 

Dali sme si riadne do tela, užili kopec zábavy a nafotili aj nejaké fotočky, z ktorých je zopár tu...