Zápisy z našej lezecko-ferátistickej dovolenky (možno by sme je skôr mali volať "masochistická"), ktorú sme absolvovali na prelome júla a augusta v pôvodnom znení od kolektívu zúčastnených autorov:

Deň 1.

Vyrazili sme ako vždy zavčasu, aby sme sa vyhli zápcham v Bratislave, Viedni, Linzi a Salzburgu, čo sa nám aj podarilo, až na 20 minútové zdržanie pri migračnej kontrole na hraniciach s Nemeckom. Cesta ubehla v pohode, za zmienku stojí iba historka s indom v turbane na odpočívadle Asfinag, ktorý mal na záchode asi problémy s prostatou, a náš Matúš to okomentoval, že :"Ten Ind asi nevie skrotiť svoju kobru"

Plán bol, že po ceste si dáme polhodinovú ferátku obtiažnosti C/D na odpočinok, ale bol som hromadne prehlasovaný a všetci zvyšní traja členovia výpravy rozhodli, že ideme na dvojhodinovú ferátu obtiažnosti D s prevýšením 280m lezenia, takže sme si "oddýchli".

Na vrchu feráty je chata, kde sme boli už dvakrát, a vždy nám doniesli po štamprlíku zadarmo, ale asi ich zastihla kríza, takže neponúkli nič. Aj by som povedal, že už tam neprídeme, ale končia tam ďalšie 4 feráty, číže je možné, že ešte skúsime či nenalejú niektorý iný deň. Po dobrej polievočke a pivečku sme sa presunuli na ubytko, pozeráme Sagana s nemeckým komentárom.

 

Deň 2.

Večer sme ešte boli na Mayrhofenských hodoch, cele mestečko bolo plné stánkov s klobásami a pivom a na každom rohu hrala živá muzika. Traja slováci+jeden kameraman si schuti zajódlovali, až sa tiroláci otáčali. (bude na videu :-)

Po včerajšom náročnom dni sme si dali niečo "oddychové", a vyliezli sme 4 feráty v Riederklamme (vlastne ich tam viac ani nebolo), spolu cca 300 výškových metrov lezenia, obtiažnost od B/C do C/D. Oddych ako sa patri. :-)) Mamina ma normálne mozole, asi málo trénovala v záhrade.

Pri hrabaní v ruksaku sme v ňom našli kamene, ktoré zobrala Aďa ešte na minuloročnej dovolenke a nevedomky ich odvtedy nosíme. Príjemná tréningová záťaž. Škoda, že ten ruksak nenosila ona...

 

Deň 3.

Dnes sme si povedali, že si oddýchneme po včerajších ferátach a požičali sme si v Zell am Zilleri bicykle. Včera ešte rodičia hľadali vhodnú cestu, ale väčšina mala stúpanie vyše 450 výškových metrov, tak sme si viac-menej spravili vlastnú cestu: z Zellu do Mayrhofenu, vrátiť sa po inej ceste späť do Zellu, odtiaľ ísť na Strass a opäť späť do Zellu, kde sme mali vrátiť požičané bicykle (kto chce, nech si to pozrie na mape). Táto geniálna trasa mala mať 61 kilometrov, ale my sme si ju trochu skrátili a prešli sme "iba" 53.

Ráno sme sa vybrali do Zellu s jasným cieľom, ktorý sa nám však skomplikoval, keďže je nedeľa a väčšina športov bola zatvorená. Našli sme jeden Intersport pod lanovkou, ktorý bol otvorený a tam sme si nakoniec aj požičali bicykle. Každý dostal svoju veľkosť, stačilo iba zmeniť výšku sedanky, na ktorú keď sa tatino pozrel, oľutoval, že si nezobral svoje cyklistické nohavice s molitanovou výstelkou na zadku :).

Cesta do Mayrhofenu bola bez problémov, asfalt na cyklotrase sa miestami striedal so štrkom, čo však naším pozadiam zatiaľ nevadilo. Na ceste späť sme už začali pociťovať prvé nepríjemnosti, no snažili sme sa ich ignorovať a šliapli sme do pedálov. Rozhodne sme neboli jediní na cyklotrase, obišli sme viaceré rodiny, ktoré dostali rovnaký nápad ako my. S väčšinou ľudí sme sa veľmi nezdravili až na pár výnimiek: maminu zdravili všetci nemeckí dedkovia a mňa s Matúšom zase nemecké babky :).

Obed sme si dali vo Fügene, mamina polievku, ja s tatinom cestoviny a Matúš pizzu - ako inak :). Po obede sme sa však necítili na cestu až do Strassu, tak sme to tam otočili a vrátili sa späť po tej istej ceste, ktorou sme prišli. Vrátiť sa však nebolo také jednoduché ako sa zdalo. Okrem pľuzgierov zo včerajška sme totiž zrejme chytili aj vlka a minimálne ja som prešiel výraznú časť cesty späť s jemne zdvihnutým pozadím nad sedankou.

O hodinu a pol sme boli späť v Zelli, vrátili sme bicykle a Matúš s tatinom sa boli previesť na horskej dráhe, ktorú tam mali postavenú rovno pri lanovke. Teraz sedíme na ubytku a liečime sa... predpokladám, že zajtra si budeme musieť oddýchnuť od nášho oddychového dňa :).

 

Deň 4.

Dnes sme už naozaj potrebovali oddychový deň, a tak sme si naordinovali iba krátku, jedenapolhodinovú ferátu Talbach Wasserfall. Spodná časť feráty je výcviková pre deti, začína nudnými a ľahkými časťami a postupne sa obtiažnost dvíha, ale vždy je možnosť ferátu opustiť, ak už dieťa nevládze ďalší úsek. Vhodne napríklad pre malé baby :-))

Postupne to už je plnohodnotne C/D okolo vodopádu so záverečným 35m lanovým mostíkom ponad priepasť s potokom (hĺbka okolo 80m). Okolo idú mostíky a schodíky a davy híkajucich turistov :-))

V strednej časti feráty sú odbočky a možnosť 5 variant, podľa rôznej obtiažnosti: A/B, B/C, B/C, D a D/E.

Keďže sme mali oddychový deň, liezli sme samozrejme všetko vrátane D a D/E :-)

Podvečer sme sa ešte boli pozrieť a schladiť v Tuxe, lebo tu je 35 stupňov a tam bolo "len" 28. Niektorí pozabudnutí lyžiari schádzali ešte stále dole lanovkou, asi sa zdržali v aprés-ski.

 

Deň 5.

Dnes sme boli na ferátke Zimmereben. Taká ferátka na hodinku a pol, hodnotená na D/E. Na začiatku to bolo troška husté, ale potom to bolo v pohode. Liezli sme 240 výškových metrov ale pri tom ako sme boli unavení z feráty tak sme si to ani nevšimli.

 

Tatino povedal, že po dnešnej feráte nastal čas si vymeniť trenky.

Tešili sme sa, že na chatke hore si dáme pivečko a možno aj niečo na papanie pred druhou ferátou. Keď sme došli hore chatka bola zavretá ale mali tam aspoň automat na pivečko a nejaké džúsiky... Všetci sme sa zhodli po feráte, že tu druhu na úplný vrchol nepôjdeme lebo by nás asi roztopilo na skale :). Tak sme sa vrátili k autu.  Matej rozhodol, že sa ešte ideme pozrieť na malý kostolík kúsok od parkoviska. Potom sme sa vrátili na ubytko a maminka nám spravila super fajnový obedík ktorý sa skladal zo zemiakov a bravčového maska.

 

Deň 6.

Dnes ráno sme začali náš presun do Lienzu. Nevstávali sme nijak skoro, dá sa povedať, že sme si prispali :). Počas cesty sme sa zastavili v dedine Taxbach, kde sme si chceli zaliezť ferátku Kitzkletersteig a Freifall Kletersteig. Nečakali sme však, že tam bude až tak veľa ľudí. Väčšina sa išla iba pozrieť, lebo areál je v podstate roklina s potokom na dne, vodopády a mnoho tunelov a drevených mostíkov, po ktorých sa mohli ľudia prejsť. Pôvodný plán bol taký, že to vylezieme až na vrchol, no asi v polovici sme sa z dôvodu nedostatku času a vyčerpania rozhodli predčasne ukončiť výpravu po prvej ferátke.

Pred aj na feráte sme však spozorovali dvoch chlapov, ktorých sme síce na začiatku veľmi nesledovali, no potom sa začali navzájom krémovať a podobne a my sme usúdili, že ide o párik dvoch teplých Nemcov.

Zaujímavosťou je, že feráta na internete bola značená ako D, no pred dvoma rokmi ju prehodnotili (o čom sme my samozrejme nevedeli) a razom z nej bola feráta s obtiažnosťou E. Niet divu, že sme boli takí unavení :). Tatino dokonca povedal, že napíše knihu "Atlas extrémnych ferát pre masochistov" a budú to vlastne zážitky z našej dovolenky :). Náladu nám však tieto skutočnosti nepokazili a dokonca sa nám aj zlepšila po vynikajúcom obede.

Následne sme pokračovali v ceste cez sedlo vo výške 2600 m. n. m, z ktorého bolo vidno Großglockner, tak sme urobili fotečky a hybaj do Lienzu. Ubytovanie máme v štvorposchodovom baráku, v ktorom býva viacero ľudí. Apartmán je pekný a moderný a jedinou nevýhodou je, že všetci spíme v jednej miestnosti. Rodičia budú vidieť všetky naše pesstvá :).

Zajtra vraj máme konečne mať skutočný oddychový deň, tak sa bojím, čo to bude :).

 

Deň 7.

Dnes bol naozaj oddychový deň. Ráno bolo "klíďo píďo". Keďže sme včera nestihli kúpiť chlieb a mlieko, ráno som s paničkami z nasej štvrte vybehla nakúpiť do M-preis-u. Dali sme si raňajky, kávičku a ležérnym tempom sme vyrazili ku chate Kreithof nad Lienzom, kde je veľká lezecká oblasť / boli sme tam už pred niekoľkými rokmi s deťmi.../.

Všetci sme si dali cca 4 cesty (obtiažnost +-5) a na záver sme šli do chaty Kreithof na pivko. Personál bol mierne postarší a nevrlý, ale nedali sme sa znechutiť ich prístupom. Na obed sme sa vrátili na ubytko a dali sme si obed a siestu. Po obede sme vyrazili na Alpine Coaster v Lienzi, čo je bobová dráha pre adrenalínových nadšencov...

 

Deň 8.

 

Posledný deň a čerešnička na torte. Budíček 5:30, aby sme o šiestej vypadli z Lienzu. Cesta k Tre Cime mala byť podľa Gúgla hodinu a pol, ale spravili sme to za 1:05. (Dúfam, že ešte neprídu pozdravy od Polizia Stradale a Polizei Osttirol.)

Prezuli sme sa a 7:30 sme už šľapali smerom k Rifugio Lavaredo a Refugio Drei Zinnen. Plán bol totižto stihnúť 2 veľké feráty (ak sa zostupová ráta ako ďalšia, tak vlastne tri feráty), najskôr na Toblinger Knotten (znalí už poznajú podľa historiek o polke Marte), a potom klasiku, ferátu Innerkofler na Paternkofel.

Prehlasujem, že sme plán splnili do bodky, dokonca v kľudnom tempe, čakaním na kadejakých mantákov, popletených Španielov, Francúzov, ktorí stratili okuliare a množstvo ďalších machrov čo išli ferátu v protismere :-))

Jediným problémom bol ako vždy "Malý Jojo". To je imaginárna osoba v našej famílii, ktorá spôsobuje prúsery. Môže byť personifikovaná s hocikým. Malý Jojo chystal na ferátu čelovky (časť feráty ide tunelmi a treba si svietiť), tak zo štyroch čeloviek jednu zabudol v aute, druha mala vybite baterky a na záver tretiu niekde stratil pri zostupe. Šikovný Jojo!

 

Výber z fotografíi je tu...