Začiatok septembra sme odleteli na letnú lezecko kúpaciu dovolenku na Sardíniu. Boli sme rovnako ako minulý rok v Cala Gonone, na východnom pobreží, kde sú výborné pláže, nepreplnené hotelovými komplexami a hosťami, ale aj nádherné lezecké oblasti. Spolu s rodinou kamarátov sme si prenajali apartmány hneď vedľa seba na tej istej ulici, takže sme každý večer mohli spriadať lezecké plány a hodnotiť lezecké výkony z predchádzajúceho dňa nad flaštičkou vína a deti sa mohli venovať spoločenským hrám a spoločnému ohováraniu škôl a niektorých učiteľov :-)

Postupne sme navštívili sektory v Cala Fuili, Budinetto, La Poltrona a Baunei, kde sme sa postupne zlepšovali a popri tom sme stihli aj nejaký oddychový deň na kajakoch, a každodenné kúpanie a šnorchľovanie v mori. 

Autentické zápisky z jednotlivých dní pokračujú ...

 

Deň 1.

Prvá sprava z relaxačno rekondičného zájazdu spojeného so skaloterapiou, pizzaterapiou a vínoterapiou:

Dorazili sme dobre, aj lietadlom, aj pretekárskym peugeotom z požičovne. Ubytko je super, večerná pizza super, víno super. Zajtra začne skalo-terapia.

 

Deň 2.

Na Sardínii je jedna z najťažších horolezeckých ciest na svete, vola sa Hotel Supramonte, ma 11 dĺžok, 380m a okrem poslednej dĺžky, všetky sú obtiažnosti 8, 9, alebo 10. Celé je to v previse. Doteraz ju vyliezlo len pár ľudí na svete (a minulý rok aj prvý Slovák Jožo Krištofy). Väčšinou prelezenie takejto cesty vyžaduje okrem špičkovej techniky a formy aj týždne skúšania a krokovania jednotlivých častí.

Špičkovú formu máme, techniku tak isto, len nemáme týždne času na skúšanie, tak sme dnes začali s intenzívnym naskúšavaním v Cala Fuili, kde sme vyliezli niekoľko ciest obtiažnosti 5b, a hneď potom sme sa okúpali na rovnomennej pláži hneď pod skalami (to je ta potrebná regenerácia), potom sme si dali výborné maminkine špageti (to je ta špageti-terapia), teraz si dáme siestičku a večer vínečko. Takto nastavený tréningový plán nepustí a výsledky sa dostavia za krátku chvíľu...

 

Deň 3.

Dnešná tréningová jednotka začala kardio rozcvičkou pre náš Peugeot, lebo sa musel vyštverať po strmej štrkovej a rozbitej ceste nad Cala Gonone k sektoru Budinetto. Z miesta, kde sme zaparkovali sme potom už fučali my, lebo ešte sme museli vyšľapať zo 10 minút do strmého kopca. Začali sme cestami v tieni, ale postupne nás slnko doháňalo, takže sme nakoniec liezli na úpeku, kde každý krok v lezečkách bolí. Asi nie je úplne normálne, keď človek trávi voľný čas a dovolenky v lete v malých a tlačivých lezečkách a v zime v lyžiarkach...

Na obed sme doliezli posledné cesty (dnes samé 5b, aj keď nie je 5b ako 5b, to dnešné bolo rozhodne tažšie ako včerajšie ), zišli k autu, zaliezli si car-bouldering, vrátili sa na ubytko, zjedli maminkin gulášik, dali si taliansku kávičku a teraz siestujeme pred večerným tréningom na pláži.

 

Deň 4.

Dnes sme boli v lezeckej oblasti La Poltrona. Výborná lezecká oblasť, kde do obeda skoro nesvieti slnko a sú tam dobré cesty. Ja som bohužiaľ nemohol liezť pretože mám zapálené prsty z lezečiek... Ale aby som sa nenudil vymysleli sme nového it-čkárskeho rappera.(text dole) Na ubytku nám mamina spravila zas to super mäsko, ktoré aj na minulej dovolenke. Teraz máme "vořas" a po obede sa možno pôjdeme kúpať, lebo je trochu primračené. Večer nás ujo Jano zavolal na ryby ktoré bude robiť. (Našťastie nám mamina kúpila kuracie prsia, takže ja som spokojný :D.)

 

Rap od rappera USB-C

 

Odišlo mi HDD-čko dám tam SSD-čko,

nachystané DVI-čko pripojím na LCD-čko,

prehrám na ňom DVD-čko a v ruke pripravené PSP-čko.

REF:

Som počítačový hráč nie som žiadny s***,

spravím hru do mobilov pre tých všetkých d******.

Napísal Matúško

 

 Dnes sme liezli dlhé a previsové 5c, prsty na nohách už máme všetci dorantané, takže zajtra bude oddychový deň. (Iba ak by nebol :-)

Doplnil Tatino.

 

Deň 5.

Začal by som pochvalou pre sardínsky vývoz a separáciu odpadu. Každý deň zbierajú niečo iné a dnes prišlo na rad sklo a bioodpad. Včera sme teda tieto nádoby vyložili pred apartmán a sardínsky vietor a mačky ich efektívne rozseparovali po celej ulici :).

Po intenzívnom trojdňovom lezení sme si dopriali "oddychový" deň. Verní čitatelia našich mailov už vedia, prečo som slovo oddychový dal do úvodzoviek. V Hrnčiarovskej famílii totiž toto slovné spojenie má synonymum "makačka jak sviňa" (ako povedal tatino) a ani dnešok nebol výnimkou. Prípravy sa začali už včera večer, keď sme sa vybrali do mesta, aby sme rezervovali kajaky. Vyskytli sa komplikácie v podobe nedostatku požadovaných plavidiel - chceli sme štyri dvojkajaky, ale k dispozícii mali najviac dva. Tak sme sformovali plán, že kamaráti si ich vezmú ráno a preplávajú na Cala Fuili, kde ich budeme už my čakať. Vymeníme si auto a kajaky, teda my sa vrátime po vode a kamaráti po ceste späť do mesta. 

Plán nám viac-menej aj vyšiel, jedinými neočakávanými neznámymi v rovnici boli pohyby cien dvojkajakov na sardínskom trhu a moja žaloba na výrobcov balkónových dverí. Hneď to aj vysvetlím...

Včera večer stáli plavidlá 40 €, ale dnes ráno si vypýtali 55 €. Na túto nepríjemnú novinku zareagovala mamina kritizovaním všetkých talianov a sardínčanov vrátane poskytovateľa nášho ubytovania. Okrem toho sme im tie kajaky museli z pláže "vytrepať" hore schodmi na plošinku, kde na nás nikto nečakal (tak nám to aj povedali), tak sme ich tam nechali a išli si svojou cestou. No a teraz k tej mojej žalobe. Ráno som išiel z balkónu dnu, ale do cesty sa mi postavili dvere. Presnejšie iba jedno krídlo úzkych talianských balkónových dverí, o ktoré som si krásne tresol koleno. Najprv som dostal záchvat smiechu, ale pri tej bolesti ma smiech rýchlo prešiel :). Ledva som zišiel dolu schodmi, ale už ma to veľmi nebolí. Pri večeri som však spomenul, že keby som bol v Amerike, mohol by som žalovať výrobcu dverí a požadovať odškodnenie za fyzickú ujmu. Škoda, že sa to stalo v Taliansku :).

Teraz relaxujeme po neskorom obede a chystáme sa ísť večer ešte do mesta "prešmejdiť" obchody so suvenírmi.

Matejo

 

Deň 6.

Ďalší deň v lezeckom raji...

Po včerajšom rest day sme ráno boli nažhavení opäť liezť. Obloha bola vymetená a nohy oddýchnuté. Po raňajkách sme sa po druhý krát vyviezli na Budinetto, lebo sme tam mali nedolezené cesty. A to vám poviem, dnes to išlo o triedu vyššie....

Začali sme 5b-čkami, ale skončili sme na 6a. Cesty boli výborné, skala skvele držala. Tatino si natiahol už super ťažkú 6a-čku a ja som natiahla 5b-čku.

Na celom kopci pod Budinettom rastie vo veľkých trsoch rozmarín. Ta vôňa je úplne super. Aj sme čo to natrhali a upiekli so zemiačkami, aj niečo skúsime prepašovať / možno sa ujme takýto Sardínsky/.

Teraz si dávame oddych po obede a pôjdeme sa okúpať, lebo dovolenka sa nám už kráti, tak to musíme využiť na 150 %.

Zajtra sa chystáme na výlet na Baunei, cca 60 km vzdialená lezecká oblasť priamo pri mori a nad morom. Hádam niečo nafotíme a natočíme...

Zapísala mamina

 

Deň 7.

Dnes sme si spravili výlet do cca 60km vzdialeného Baunei, južne od Cala Gonone. Už cesta bola zážitkom, serpentíny ako na Kubínsku hoľu, takže sme sa vliekli pomaly a Matejovi bolo zle. Pri Baunei je úplne nová otvorená lezecká oblasť Pedra Longa, v zátoke rovno nad morom, takže sa tam dá zaloziť a zároveň sa vykúpať v krištáľovo modrej čistučkej vode. Liezli sme na skalnú ihlu rovno nad vodou, takže aj fotografie sú ako z lezeckého časopisu. Len Malý Jojo zasa zahviezdil a trochu si zalietal, keď sa mu podarilo rovno pod zlaňákom vytrhnúť kus skaly. Nasledovalo nevyhnutne pôsobenie gravitačných síl, spojene s prívalom nepublikovateľných slov. Vraj to bude aj na videu, len to asi budem musieť vypípat. Malý Jojo je v poriadku len ma cestnú lišaj na všetkých končatinách. Ako hovoria chlapi: "Je to iba škriabnutie". Slaná voda dezinfikuje

Zajtra ideme domov, chalani sa už "tešia" do školy a my do roboty :-))

 

 

 

Výber z fotografii je tu...

A Rejžo pripravuje aj napínavé video :-))