Letnú dovolenku sme absolvovali už hneď začiatkom prázdnin v Dolomitoch. Počasie nám vyšlo každý deň na výbornú a tak sme mohli absolvovať celý náš naplánovaný program. Za 6 dní sme stihli 7 ferát a ešte si aj zaliezť na lane.
Prvý deň sme sa po ceste zastavili v Pirkachu (20km pred Lienzom) na feráte OTK Pirknerklamm.
Druhý deň sme boli pri Tre Cime a okem výstupu na Patternkofel ferátou Innerkopfler sme stihli ešte hrebeňovku Schartenweg
Tretí deň sme boli liezť pri Lago di Landro
Štvrtý deň sme boli v Gallizenklamme pri Lienzi a stihli sme feráty Gallizenklam a Endorphin
Piaty deň sme si dali oddychovú ferátu Millnatzenklamm
Šiesty deň sme boli na feráte na Col dei Bos pri Cortine
Výber z fotografii je vo Fotogalérii...
Podrobné denné zápisy (od rôznych autorov), bez úprav, nasledujú tu...
1. deň
Mame problem. Objednali sme si apartman a dostali sme dom. Dve podlazia, hore 3 spalne, dole obyvacka a kuchyna. Plus terasa a najvacsie plus, NIE JE TU WIFI, takze deti sa nam budu venovat (mozno:-))
Ale spat k dovolenke. Vyrazili sme o piatej, a po piatich hodinach cesty sme sa zastavili na feratke OTK Pirknerklamm kletersteig v Pirkachu (dedina 20km pred Lienzom).
Pekna kanonova, okolo vodopadov, mostiky, necele dve hodinky obtiaznosti C na rozcvicenie :-))
Pocasie paradne, vsetko na paradu (vratane glykemie). Zajtra podla pocasia ideme na Tre Cime.
2. deň
Dnes sme uz po piatykrat boli pri Tre Cime a stvrtykrat na ferate Innerkofler, s mensou zmenou ked sme zostupovali po druhej hrebenovke menom Schartenweg. Zazitkov sme vsak mali viac nez dost aj tentokrat.
Rano sme si teda privstali a uz o osmej sme zacali slapat ku chate, kde sme si dali kavicku (maminka, Kata a Matej), pivecko (maminka a tatino) a prvy reznik (Maminka). Navliekli sme sa do vystroja a zabava zacala. Kedze feratu je mozne zacat z obidvoch stran, stava sa, ze sa po ceste treba s niekym obist. Nikomu to nevadi, vzdy sme sa pekne pozdravili a usmiali a potom sme narazili na kamen urazu. Narazili sme na skupinku cechov, ktori boli vrcholne pobureni, ze sa musime obchadzat a dali nam to patricne najavo. Vraj je to extremne nebezpecne, ale to, ze sa istili iba jednou karabinkou im problem nevadilo a ked im to Matej povedal dostal iba odpoved: Prosim te, nekecej. Takze asi toho o feratovani vela este nevieme :)
Inak tu dnes bolo asi milion ludi, zajazdy deti aj lezcov. Zostup sme sa rozhodli ist po inej ceste ako sme chodili doteraz. Bol to sice zostup, ale zacinal sa, ze sme najprv isli hore a potom este hore, nasledne sme chvilku zostupovali a zakoncili sme ju znova stupanim. Cesta to vsak bola krasna, videli sme vsetky kopce znova z inej perspektivy a mame kopu fotiek :) Vsetci sme vsak uplne vycerpani, boli sme 9 hodin na nohach, ledva sme sa doplazili do sprchy. Martinko vyhlasil zajtra oddychovy den, tak snad vyberie okruh pod 6 hodin :)
3. deň
Dnes sme sa vybrali do lezeckej oblasti Lago di Landro pri Cortine. Nebolo to tak ďaleko ako Tre Cime, tak nám hlava rodiny dovolila si pospať trochu viac :). Po "skvelom" rannom budíčku sme sa najedli, zbalili a vyrazili sme. O pol hodinu neskôr sme zaparkovali, pričom sme si hneď všimli "voňavú" hnedú kôpku asi dva metre od nášho auta. Opatrne sme sa jej vyhli a o minútu sme boli pri stene. Bolo vtedy asi pol deviatej, ale už tam boli nejakí lezci, ktorí sa tam zrejme rozcvičovali na 7-ách v previsoch. My sme si povedali, že pôjdeme niekam inam (rozhodne nie kvôli obtiažnosti :)) a o pár metrov šplhania sa po strmom svahu ďalej sme našli 4-ky a 5-ky, ktoré nam boli ako ušité na mieru. Vtedy už slnko pieklo a v našom okolí nebol jediný strom, pod ktorý by sme sa skryli pred horúčavou. Sme však predsa masochisti a povedali sme si, že to na tom slnku vydržíme :). Natiahol som prvú cestu a Matúš natiahol druhú o pár metrov ďalej. Treba však povedať, že napriek strašnej páľave bolo okolie, ako môžete vidieť na fotkách, očarujúce. Výhľad nám skrášľovalo jazierko utopené v záplave zelene a tie hory... pri takej panoráme sme zabudli aj na tú horúčavu. Dokopy sme natiahli štyri cesty, a potom sme už boli všetci tak uťahaní, že sme to zabalili a išli sa najesť. Na ceste späť sme sa zastavili na výhliadke, z ktorej bolo vidno Tre Cime vo svojej plnej kráse, aj keď sme boli od nich celkom ďaleko. Druhá zástavka bola na vojenskom cintoríne z 1. svetovej vojny, kde boli pochovaní hlavne slovania - domácich si presunuli na samostatný cintorín. Potom sme sa už dostali na ubytko, kde sme si oddýchli, najedli a hlavne sme sa osprchovali :). Dnes ešte plánujeme ísť do obchodov, tak dúfam, že sa aj mne niečo ujde :).
4. deň
Dnes sme sa vybrali do Lienzu na feratky do Galizenklammu (je tam 5 ferat). Povodny plan bol ist na feratu Dopamin ale nepustili nas tam pretoze sa tam konala zachrana akcia na horolezca, ktoremu sa tam nieco stalo (nevieme co), boli tam policajti, horski zachranari a zachranka... Tak sme boli na ferate Galitzenklamm (C). To je feratka na pol hodinku aj ked sme sa ku koncu vsetci vytrapili. Rozmyslali sme kam pojdeme potom na feratu, ked Dopamin bol zavrety. Tatino dostal napad, ze videl nieco o novej ferate Endorfin. Ferata bola pisana za 3 hodiny aj zo zostupom dole, my sme to stihli za hodinku a 20 minut :). Tatino slubil ze ak nebudeme frflat, tak nas zoberie na bobovu drahu, aj tak sa stalo :D. Ked sme zisli z feraty tak uz tam ORF-ka natacala reportaz o horolezcovi, co tam hapau. Na bobovej drahe bolo super, ziadny ludia. Az nato ze som zabudol ist do prvej boby, takze som sa potom vliekol za Matejom, ale vsak co uz, nabuduce nato budem uz mysliet.. :D. Teraz uz ma volaju na veceru tak idem...
5. deň
Dnes bol plan celodnova turistiko-ferata severnej steny na Croda Rosa s 2965 nmn. Meteorologovia nam vsak zmenili plany, lebo rano bola predpoved dobra iba do 14-ej a potom mali byt burky. Tak sme sa rozhodli ist do udolia Lesachtal nad Sillianom /kde byvame/ na feratku Millnatzenklamm.
Cesta zo Sillianu bola cca 35 km krasnym udolim so serpentinami a uzkymi cestami / niekde az tak uzkymi, ze by sa tam 2 auta neobisli/. V dedinke Klebas sme vystupali po horskej ceste do arealu super pre deti, same preliezky, smykacky, rebriky.... Ferata sla popri rieke, kanonom nie hlbokym ale velmi prijemnym. Na spiatocnej ceste sme si rozbalili obed pri spominanom detskom ihrisku a svorne sme nadavali na psickarov, lebo boli tam navstevnici so psami a nechali ich spinit priamo medzi detskymi atrakciami. Matej do takeho jedneho exkrementu sliapol a tema dna bola na svete. Asi si viete predstavil, kam sa tato tema rozvijala..... Teraz sedime na ubytku pri kavicke a grappe. Obloha sa zatahuje a vyzera to naozaj na burku. Tak sup pozatvarat okna
6. deň
Dnes sme si dali vyzivnu feratu na Col dei Bos. Ferata ma rozne nazvy. Niekde ju volaju ferrata della Piramide, niekde delle Amizie, a niekde jednoducho Col dei Bos. Nachadza sa nad Cortinou, smerom na Passo Falzarego, co bolo cca 60 km od ubytka, takze sme si rano privstali, lebo v sobotu sa menia turnusy a chceli sme sa vyhnut zapcham pri prejazde Cortinou. Nastupovali sme okolo 9tej a bolo to poctivych takmer 600 vyskovych metrov, z toho 330 cisteho lezenia, obtiaznost c/d. Lezenie paradne, ziadne kramle, cista skala, fantasticke vyhlady na Tofanu, Marmoladu, Civettu a vsetky ostatne kopce, jednoducho skvele zakoncenie dovolenky.
Jeden chlapik to liezol bez istenia, predbehol nas, ale potom sme ho uz nevideli, takze nevieme ci este zije.
Cestou naspat nasla Ada v mape skratku, cez ktoru sme mali obist Cortinu (a zapchu). Tak sme sli pomaly 15km po nejakych krkohajoch, lesna cesta na sirku max. jedneho auta, serpentiny, no divocina, az koncil asfalt, ale my sme pokracovali po strku, potom bol zakaz vjazdu, ale aj to sme riskli, az nakoniec bola cez cestu zelezna rampa, tak sme sa pekne otocili a naspat touto skvelou "skratkou" sme sa 15km vracali na normalnu cestu. A potom cez Cortinu
