Na pokračovanie v naších lezeckých dovolenkách sme si zvolili tento rok Sardíniu. V predstihu sme si kúpili letenky, zabezpečili ubytovanie a objednali v požičovni auto a koncom augusta sme vyrazili na Bratislavské letisko. Cesta prebehla v pohode, vyzdvihli sme auto (síce nie také, aké sme mali objednané, ale na to sme už zvyknutí) a po dve a pol hodinách šoférovania z Alghera sme dorazili do Cala Gonone, cieľa našej cesty a horolezeckého raja Sardínie. Hneď večer sme sa stihli ešte okúpať, kúpiť lezeckého sprievodcu a vyskúšať miestnu pizzu. 

Ráno sme vyrazili do oblasti Calla Fuilli, sektor Ferry, čo sú skalky priamo na pláži, kde sme si schuti zaliezli a potom sa ešte okúpali na štrkovej pláži.

 

Ďaľší deň sme boli liezť v časti Biddiriscottai, čo je jaskyňa asi 20 minút chôdze po pobreží severne od prístavu. Liezli sme ťažké, (aspoň pre nás :-)), previsnuté cesty v chládku jaskyne, lebo na priamom slnku bolo neznesiteľne teplo. Po lezení sme sa rovno pri jaskyni okúpali a vybrali sa späť. Na parkovisku nás už čakal policajt, že sme prešvihli zaplatený limit o 40 minút, ale nakoniec sme to nejako lámanou taliančinou ukecali, takže sme skončili bez pokuty. (možno ešte príde poštou :-)). Podvečer sme ešte vybehli na pláž.

 

V utorok sme mali objednané kajaky, tak sme od rána veslovali popri pobreží k jaskyni Blue Marino, po ceste sme sa zastavovali na plážach, vždy sme vyliezli z kajakov, zhodili vesty, okúpali sa, nasadli do kajakov a pokračovali ďalej. Zabávali sme sa vchádzaním do pobrežných jaskýň a jaskyniek, až sme dorazili k Blue Marino, čo je veľký jaskynný komplex, kde vozia výletné lode turistov na prehliadku jaskyne (prístup je iba po mori). Pri jaskyni sme sa skoro zrazili s nejakou veľkou výletnou loďou, ale vymanévrovali sme to a pokračovali v plavbe. Celkovo sme načlnkovali cca 14km, skončili sme úplne vyčerpaní.

Ďaľšie dni sme boli doobeda vždy liezť a poobede sa kúpať. Liezť sme boli v sektoroch Budinetto a dva krát v La Poltrona, kde bolo výborné platňové lezenie na malých stupoch, občas nejaký jemný previs, ale všetko zvládnuteľné a hlavne v ráno v chládku. Postupne k obedu tam začínalo svietiť slnko a tak sme to vždy zabalili a pokračovali "vodným programom". Večer sme občas skočili do pizzériie alebo do baru, podľa chuti alebo smädu.

V sobotu sme ráno odovzdali ubytovanie a po 2 hodinovej ceste sme sa vrátili na letisko v Alghere, kde sme vrátili auto, a odleteli domov.

Výber z fotografii je tu...

Podrobnejšie autentické a necenzurované zápisky nasledujú tu...

 

Deň 1

Dovolenku sme zacali na Bratislavskom letisku. Cez bezpecnostnu kontrolu sme presli v pohode, nikto tie inzuliny neriesil, a tak chalani hned vybehli presmejdit duty free obchody. Vratili sa vyvonani ako pracovnicky erotickeho salonu :-)) Vsak, ked su vonavky na oskusanie zadara, treba vyskusat. Matus vyskusal asi vsetky :-))

Let prebehol v pohode, s miernym meskanim, ale v Alghere sme sa inteligentne rozdelili, a kym Ada s Matejom cakali na kufor, my sme s Matusom uz boli prvi v autopozicovni vyzdvihnut objednany Ford. Nebol to Ford, ale Fiat, co nam ponukli, ako nahradu, az sme sa dohodli nakoniec na Lancii :-)). Kym dosla Ada s Matejom, uz sme mali auto vyfasovane, a vyrazali sme smer Cala Gonone, na 230km cestu.

Dialnice na Sardinii maju sice 2 pruhy ako inde, ale bez odstavnych pruhov, miestami sa znicoho nic zuzia na jeden a asfalt ma kvalitu cesty pred Fidjiho domom. Rychlost na dialnici je vacsinou obmedzena na 80, alebo 50km/h, nikto to vsak nerespektuje. Pri rychlosti nad 100km auto na hrboch normalne skace ako v rally, ale kedze je z pozicovne, mozeme skakat ako pri motokrose. Po ceste sme este nakupili zakladne potraviny v supermercate a dorazili na ubytko. Je super (ako inac:-)). Teraz sa este ideme vykupat a v knihkupectve skusit zohnat lezeckeho sprievodcu.

M.

 

Deň 2

Vcera vecer sme este spravili vyjazd do centra, okupali sme sa v mori, kupili horolezcekeho sprievodcu a dali si pizzu na promenade. Po ceste na ubytovanie mamina chcela pod ruskom tmy ukoristit nejaku opunciu, co rastla hned pri ceste, na vyskusanie. Opuncia je kaktus a trhat v tme kaktus bez nejakych rukavic nie je dobry napad, takze si potom vyberala pichliace z ruky, ale na ranajky mala originalnu sardinsku opunciu. (A opunciovane ruky:-)))

 

Dnes sme boli liezt na Cala Fuilli, co je asi 2km od ubytka. Mali sme v plane zacat nejakymi stvorkami na rozlezenie, ale zacali sme rovno 5b, a k tomu pridali este nejake 5a. Liezli sme v sektore Ferry, priamo pri plazi v zatoke, kde sme sa po lezeni rovno aj vykupali. Teraz sa uz chladime na ubytku pod klimatizaciou. Vonku je 36 a to vcera na letisku bolo 42. Nastastie tu pri mori je cez den do 32 a da sa to vydrzat, ale lezu len masochisti :-))

 

 

Deň 3

Čaute,

Ráno sme sa zobudili do krásneho Sardínskeho rána s teplotou nad 30 stupňov a už pri raňajkách sa nám slnko opieralo do chrbta a tváre. Vybrali sme sa liezť na Biddiriscottai, kde sme liezli nie na kvantitu, ale na kvalitu. Cesty totiž boli, ako povedal náš tatino, morálové... To znamená, že kto nemá "gule" cestu nevylezie :). Vyliezli sme iba dve cesty, ktoré boli dosť husté. Prvú cestu ťahal tatino, ktorý to kúsok pred koncom vzdal, že už nevládze, tak som išiel ja a ukázal som mu ako sa to má robiť :). Hore však bol kruh, ktorý bol už dosť vyšúchaný takže sme tam nechali karabínku a z tohto kruhu sme potom preliezli aj tú druhú cestu. Napriek tomu sme však boli v naozaj krásnom prostredí. Iba kúsok od steny bolo more, takže sme sa hneď po lezení mohli ísť ovlažiť. Napriek tomu, že pieklo slnko, sme boli v pohode lebo to lezenie bolo v obrovskej jaskyni a my sme počas celého lezenia boli ukrytí v jej tieni. Po skončení lezenia sa išiel Matúš s tatinom namočiť do mora a potom sme sa vrátili na parkovisko, kde nás už čakal parkovací policajt, ktorý poukázal na to, že parkovací lístok nám pred pol hodinou skončil. Tatino sa s ním nejakou angličtino-taliančinou dohovoril, aj keď si nie sme istí, či si v skutočnosti vôbec rozumeli :). Nakoniec sme však odišli bez pokuty. Vrátili sme sa späť na ubytko, kde sme si dali obedík a siestu. Teraz sa práve chystáme na pláž a na zajtra už máme naplánovaný výlet na kajakoch. Máme ich požičané iba na 4 hodiny, tak neurobíme cestu okolo sveta, ale okolo Sardínie to snáď stihneme :).

Zapísal Matejo 

Deň 4

Caute, dnes tento mail bude o torpedoborci a o bojovej fregate, to su nazvy nasich pozicanych kayakov s ktorymi sme prekonali 14 km. Na fregate velila kapitanka mamina a prvy dostojnik Matejo, a na torpedoborci som bol ja torpedo a tatino bol borec. Plavili sme sa az k jaskyni Blue Marino, pri ktorej nas skoro zrazilo zopar lodi... :). Nastastie nic sa nam nestalo takze sme pokracovali v plavbe. Po ceste sme sa okupali na par miestach aby sme sa schladili. Cesta spat bola o nieco namahavejsia, ale uspesne sme to zvladli a nikto z nas sa neutopil :))). Teraz sme na ubytku, oddychujeme a chystame sa na plaz vyskusat nove plutvy ktore sme vcera kupili...

Napiste aj nam nech sa potesime :)

Zapisal Matúško

 

Deň 5

Vcera vecer po siesticke sme boli v meste na pizzu a "vino della casa". Pizza bola naozaj vynimocna, lebo bola pomenovana po rockovych hudobnych skupinach. Tatino si dal samozrejme Metallicu, chalani Queen a ja som si dala Led Zepellin. Okrem inych mali aj Red Hot, Pearl Jam, Iron Maiden a ine. Boli mnamkove. Po veceri sme boli pozriet aj nejake darceky, ale je tu vsade to iste....

Dnes sme vyrazili opat do terenu, a to nad mesto, do sektoru Budinetto, skalka Placche di Serendippo. Cesty boli dlhe od 12 m az po 40m, ale kedze mame lano iba 60 m, tak sme dali max25 m cesty. Mali sme aj vedla lezcov / asi nemcov/ ale ti liezli dlhe cesty. Skala bola vyborna, nebola smyklava, tak drzala aj na jeden prstik. Vyliezli sme tri cesty a ked na nas zacalo piect slnko, sli sme na ubytko. Spravili sme si spagety, salat a ako dezert bol melon. Nakolko su chlapi ignoranti, melon som jedla iba ja.

Teraz sa chystame na plaz snorchlovat/ lebo Matusko ma nove plutvy a treba ich vyskusat.../. Na zajtra zvazujeme vylet do Orosei alebo Posady /cca 40 km od nasho ubytka , ale po dost divokych cestach/. Su tam vraj nadherne biele plaze. Uvidime, co vymysli nas horsky vodca...

Tak zatial iba tolko.

 

Zapisala mamina

 

PS: Nasa terenna Lancia dnes dostala zabrat priamo v terene a este aj pri car-boulderingu. Ale inac k majetku v socialistickom vlastnictve mame pozitivny vztah a chranime ho, ako keby bol nas :-)) Nejako nam z Lancie zacali odpadavat suciastky :-))

M

 

Deň 6

Dnes sme si riadne makli. Boli sme liezt v oblasti La Poltrona, co je najznamejsia, najslavnejsia a najfrekventovanejsia lezecka oblast v Cala Gonone a mozno aj na celej Sardinii. Boli tu historicky spravene prve lezecke cesty a liezli tu vsetky svetove horolezecke hviezdy. Dnes sme boli tymi hviezdami my, lebo sme tam boli uplne sami. (Ktory masochista by tam siel liezt v takom teple?) V obrovskom skalnom kotli, kde je strasne vela skalkovych ciest, ale aj viacdlzkove cesty, sme si vybrali cast, ktora bola od rana v tieni a s otacajucim slnkom, ktore nas dobiehalo, sme valili jednu cestu za druhou, aby sme stihli co najviac, kym nas slnko usmazi :-) Liezli sme na rychlost, kvantitu, ale aj hlavne na kvalitu, krasne patkove cesty, kazdy si nieco vytiahol, nieco sme pofotili, a uzili si krasne doobedie. Na obed nas uz slnko dohnalo, tak sme to zabalili, zisli dole a na nasej terennej lancii sme si boli este zadriftovat na opustenom, strkovom futbalovom ihrisku, ktore sme videli po ceste.

Mamina nam spravila skvely obed a poobede nas caka uz rutinny program: siesta, plaz, plavanie, snorchlovanie a zaverecny vystup 50 vyskovych metrov do ubytka. Potom zasa zostup 50m na plazovu promenadu na pizzu, alebo inu dobrotu, vinecko a zasa vystup na ubytko. :-)))

Uz sa nam to krati, ale zasa optikou optimistu, lyziarska sezona sa blizi:-))

 

M

 

Deň 7

Caute vcera sme sa sli napapat znova do pizzerie kde mali pizze metallica atd. Ja som si dal Metallicu, Matejo Queen, tatino Iron Maiden a mamina lasagne.

 

Dnes rano sme znovu isli do sektoru La Poltrona, kde sme doliezli cesty, ktore sme nestihli vcera... vyliezli sme vsetky cesty na ktore nam dosiahlo lano, ale hlavne tazke 5b a 5c s previsom. Potom sme zasa driftovali na futbalovom ihrisku s nasim autickom menom Fidjinka (lebo ma znacku FJ). Rano sme mali este aj prihodu na Fidjinke nam zasvietila kontrolka DPF Filtra, takze sme si spravili 5 koliecok okolo ihriska. Po lezeni sme este isli terennou cestou na Nuraghe Manu, co je historicka strazna vez v kopcoch, odkial davali pozor na piratov, ale nepustili nas tam, lebo uz bola siesta.

Chystame sa, ze pojdeme na plaz (vcera sme neboli lebo poprchalo).

Teraz cakame kym prejde najvacsie teplo a pozerame v telke MTV ROCKS. Ja sa lucim, zajtra sa ozveme ked dojdeme domov.

 

 

Zapisal Matúško❤