Ferátovú sezónu sme chceli začať ako obvykle na Gebirgsvereins feráte. Vyrazili sme v nedeľu ráno, cesta prebehla pomerne rýchlo, zaparkovali sme a vystúpali k feráte. Navliekli sme sedáky, nasadili výstroj a vyrazili.

Po prvých asi 100m feráty sme sa dostali do zápchy, kde v štítovej stene bolo už pred nami niekoľko ľudí. Tak sme čakali.

Hovorí sa, že aj cesta je cieľ. Nie, že by sme si ju tak naplánovali, alebo predstavovali, ale aj takáto sa počíta. Ale pekne po poriadku.
Plán je oproti iným zájazdom o trošku komplikovanejší.

Priletieť na Tenerifu, poturistikovať, poliezť, prípadne sa aj okúpať, potom po štyroch dňoch sa preplaviť na Gran Canariu, zasa niečo pochodiť, poliezť a vrátiť sa odtiaľ domov.

Začali sme tam, kde sme skončili v marci. V Nassfelde. A konečne bez rúšok a kovid pasov! Výživná feráta Däumling priamo v lyžiarskom stredisku, obtiažnosť písaná C, v realite o čosi viac, ale výborné na rozlezenie.
A keď navyše Malý Jojo, ktorý v marci zabudol vrátiť zálohované kartičky od skipasov, ich tentokrát nezabudne doma, hneď je dovolenka o 15€ lacnejšia.

 
Koncom prázdnin sme využili pár dni štátnych sviatkov, "lacné letenky" a vyrazili sme na Sardíniu. Kedže naše deti s nami už nechceli ísť, radi sme zobrali so sebou naše krstnence Edi a Máriu, aby sme im ukázali naozajstné dobrodružstvo..

Víkend v Tatrách je síce málo, ale tentokrát v luxuse na Sliezskom dome a iba vo dvojici bez otravných a ufrflaných tínedžerov, to je dobrá voľba.