Nastala zvláštna situácia. Všetci sme mali ešte dosť dovolenky na čerpanie, len Aďa je v robote nepostrádateľná, a tak sme upiekli narýchlo akciu Dolomity s Katarínkou. Kaťa tu už nejaký čas nebola a potrebovala si osviežiť pamäť a mňa na Dolomity netreba dvakrát prehovárať. A navyše môžem poslúžiť ako pomocný kuchár. (Ako vždy sa starám hlavne o aperitív).
 
Po ceste sme sa zastavili a osviežili na vodopádovej feráte Pirknerklamm, a potom pokračovali do cieľa našej cesty, do Corvary v Alta Badii.
Privstali sme si, lebo sme sa už nevedeli dočkať, a vyrazili sme pred piatou. Cesta prebehla v pohode, až pri vstupe do Nemecka sme zaregistrovali na gúgli zápchu pre Chiemsee, tak sme to zvrtli naspäť do Rakúska a prešli sme cez lokálne cesty, cez Lofer, St. Johann, Elmau a Worgl naspäť na tirolskú diaľnicu. Hneď za Brennerom a Vipitenom po 630 km šoférovania sme šli na novučkú ferátu Ölberg.
Ešte sa na nej leskne lano, kramle aj rebríky, taká je nová. Písaná je D, ale všetky ťažšie úseky majú ľahšie obchádzkové alternatívy maximálne za B/C, takže je vhodná aj pre deti.

Hovorí sa, že aj cesta je cieľ. Nie, že by sme si ju tak naplánovali, alebo predstavovali, ale aj takáto sa počíta. Ale pekne po poriadku.
Plán je oproti iným zájazdom o trošku komplikovanejší.

Priletieť na Tenerifu, poturistikovať, poliezť, prípadne sa aj okúpať, potom po štyroch dňoch sa preplaviť na Gran Canariu, zasa niečo pochodiť, poliezť a vrátiť sa odtiaľ domov.

Ferátovú sezónu sme chceli začať ako obvykle na Gebirgsvereins feráte. Vyrazili sme v nedeľu ráno, cesta prebehla pomerne rýchlo, zaparkovali sme a vystúpali k feráte. Navliekli sme sedáky, nasadili výstroj a vyrazili.

Po prvých asi 100m feráty sme sa dostali do zápchy, kde v štítovej stene bolo už pred nami niekoľko ľudí. Tak sme čakali.

 
Koncom prázdnin sme využili pár dni štátnych sviatkov, "lacné letenky" a vyrazili sme na Sardíniu. Kedže naše deti s nami už nechceli ísť, radi sme zobrali so sebou naše krstnence Edi a Máriu, aby sme im ukázali naozajstné dobrodružstvo..