Pondelok
Pravidelný príjem pozitívnej energie je nevyhnutný pre zdravý vývin jedinca v post-demokratickej spoločnosti.
Vyrazili sme ako vždy zavčasu, lebo feráty nečakajú. Na hraniciach nás nikto nezastavil, po ceste sme skontrolovali, či ten Klagenfurt je tam furt (Áno je!), a tak sme okolo desiatej boli už zaparkovaní pri Pirknerklamme pri Lienzi. Vody po povodniach bolo dosť, rieka Dráva vyliata na okolité polia, ale feráta bola lezitelná. Okrem nás len dvaja rakušáci.
Poliezli sme, pofotili sme, a presunuli sme sa do cieľa našej cesty do Arabby, do talianskych Dolomitov.
Paľo Barabáš povedal, že sloboda je vysoko v horách. Tak sa jej skúšame aspoň nakrátko nabažiť.
Utorok
Predpoveď počasia nebola príliš dobrá. Okolo obeda sa malo zatiahnuť a trošku aj spŕchnúť. Zvolili sme preto ferátu “Delle Trincee”, ktorú sme už liezli do polovice pred dvomi rokmi (Do dnes sme si mysleli, že do polovice), s tým, že budeme rýchli, prelezieme ju celú a na obed sme v chate, a potom už nech kľudne prší. Začiatok bol ako z učebnice. Prví lanovkou hore, protekčne švrťhodinu pred začatím prevádzky, výšľap na začiatok feráty v rekordnom čase, takže žiadne zápchy, ako naposledy, iba sami dvaja, paráda.
V kľude za hodinku sme preliezli tú “akože polovicu”. Potom sme vyliezli na ihlu Sass de Mesdi, famózne lezenie a zážitok, a pokračovali v hrebeňovke.
Nebola moc dobre značená, tak sme pri blúdení, preliezaní a zliezaní vrcholkov, ihiel, blúdení a vracaní sa späť (Áno, v Taliansku sa dá blúdiť aj na hrebeňovke, aj v dobrom počasí), začali používať, už aj nie príliš slušné slová (ale to horolezci môžu) a pokračovali v nekonečnej feráte.
Našťastie Talianski meteorológovia sú rovnakí “odborníci” ako naša pandemická komisia, a počasie bolo stále nádherné. Na koniec hrebeňovky sme dorazili po 5 hodinách a v chate si dali guláš s parmezánom (a pivo a grappu) a potom sa vrátili za niečo vyše hodiny k lanovke.
Čistý čas, okrem sedenia na chate, šesť a pol hodiny. Múdre hodinky mi vyrátali, že sa z toho budem regenerovať 68 hodín, takže najbližšie dva-tri dni by som asi nemal vstať z postele.
Streda
Po včerajšej makačke sme si chceli dať na dnes niečo kľudnejšie a tak sme vyliezli ferátu na Piz da Lech (2913mnm) v Alta Badii. Písaná je na 4 hodiny, s prevýšením 400m, ale bolo málo ľudí, žiadne zápchy, tak sme ju v pohodovom tempe, s fotením a prestávkami dali za cca 2,5h.
Už máme natrénované a po včerajšku aj naaklimatizované, len dopĺňanie červených krviniek sa včera nepodarilo, lebo sme zistili, že nemáme otvárak na víno. Dnes kúpime.
Po feráte sme si dali pizzu v Corvare. Malý Jojo včera zabudol čelovky (a tak sme museli ísť tunely po tme za prisviecovania telefónmi), a dnes pre zmenu zasa zobral čelovky (keď ich nebolo treba) a zabudol slnečné okuliare.
Štvrtok
Dnes bol v pláne oddychový deň. Počasie nemalo byť nič moc, doobeda polozamračené, poobede búrky. Včera sme ale v propagačných materiáloch objavili novopostavenú ferátu Les Cordes nad La Villou v Alta Badii, ktorá nie je príliš dlhá, na vrchole je chata, takže spĺňa naše prísne parametre a boli sme ju vyskúšať.
Obtiažnosť oproti uvádzanej môžeme kľudne zvýšiť o 2 stupne, s malými deťmi neodporúčame. Po feráte sme sa zaviezli do Passo Sella, dali si obed v salaši. Počas obeda už mrholilo, ale potom prestalo, tak sme boli ešte liezť s lanom v Citta dei Sassi, až kým nás nevyhnala búrka. Zbalili sme mokré lano a autom sa v krupobití vrátili na ubytovanie o trištvrte na päť. Pekný “oddychový” deň.Piatok
Po nenaplnenom oddychovom dni mal dnes nasledovať naozajstný oddychový deň. Predpoveď bola doobeda dobrá, poobede zlá, tak sme sa vybrali poloziť s lanom ďalšie cesty a sektory v Citta dei Sassi v Passo Sella pod Sassolungom. Famózne lezenie, výborné počasie, celková kulisa okolo, niečo také výnimočné, že sme stratili pojem o čase, liezli cestu za cestou, striedali sektor za sektorom.
Takto sme si nezaliezli od čias Sardínie. Cez obed sme si zbehli dole do Passo Sella na výborné cestoviny, a pokračovali v sektoroch Annalisa (Áno, dokázala h*vno, lebo označiť cestu s dvomi prevismi 4kou, dokážu len taliani) a Sasso Cucchi, až sme sa vrátili na ubytovanie o 17:15. Oddychový deň, ako má byť!
Fotiek máme len pár, lebo sme nemali fotografa (jeden lezie, druhý istí), ale nejako sme to vyfrístajlovali
Sobota
Predpoveď na posledný výletný deň bola zlá. Ale po skúsenostiach s talianskými meteorológmi sme nechali rozhodnutie o programe až na ráno, aj keď sme vedeli, že Tre Cime sú už nereálne. Dobre sme urobili, lebo namiesto zamračeného počasia bolo opäť slnečno a vydržalo tak celý deň až do návratu na ubytko. Vyliezli sme ferátu “delle piramide” (inde tiež nazývaná “delle Alpini”, alebo “Col dei Bos”, medzi Cortinou a Passom Falzarego.
Ferátu sme už liezli dvakrát, ale je úplne nanovo natiahnutá a aj trasa je zmenená, aby sa obišli už vyšuchané časti skaly. V hornej časti, kde to bol predtým už “choďák”, je to teraz celkom slušné lezenie, celkovo je feráta o máličko náročnajšia, ale krajšia. Trošku boli zápchy, ale inak paráda.
Na vrchole si Aďa spomenula, že na prvej feráte mi pribalila do ruksaku kameň “do zbierky”, a zabudla ho vybrať, takže som ho vláčil všade celý týždeň.
Zopár ďaľších fotiek je tu..
