Tohtoročnú dovolenku sme začali v trojici s Matúškom v Arcu, neskôr sa k nám pripojil Matejo, ked sme sa presúvali do Val Gardeny. Program bol nasledovný:
1. deň - Príchod, lezenie v Massi di Prabi nad campingom
2. deň - Ferátka Colodri s Tomášovcami a malou Máriou, lezenie na Murro del Assino
3. deň - Lezenie v Belvedere nad Nagom
4. deň - Feráta na Monte Albano D/E
5. deň - Lezenie v Massi di Prabi
6. deň - presun do Innsbrucku, vyzdvihnutie Mateja, presun do Val Gardeny
7. deň - Feráta Col Rodella, lezenie v Cito del Sassi
8. deň - Feráta Brigada Tridentina na Pisciadu
9. deň - Giro del Sassolungo (Turistický prechod cez masív Sasslong a okruh okolo neho)
10. deň - Feráta Boesekofel na Piz da Lech
11. deň - návrat domov
Počasie nám vyšlo fantasticky, zalozili sme si do sýtosti, zažili množstvo nových dobrodružstiev a nafotili kopec fotiek z ktorých je pár tu..
Autentické zážitky z jednotlivých dní pokračujú (v pôvodnom znení bez diakritiky)...
1.deň
Tento rok sme vyrazili iba v trojici s Matuskom. Matej sa k nam prida az v Dolomitoch. Rano sme vyrazili o piatej a na obed sme boli v Arcu. Postavili sme si stan v Kempinski, dali obed a po hodinke dorazili Tomasovci s Mariou. Stany mame vedla seba vo VIP zone (najvacsie parcely v rohu campingu). Podvecer sme si boli zaliezt v Massi di Prabi, co je lokalita hned nad campingom, vyliezli sme po 6 ciest a s Maminou sme vytiahli 5c, co je v nasej stupnici 6+/7- v previse, naozaj husty kusok. Ja som hodil jedneho zemaka, nastastie bez nasledkov ( pre neznalych pad az na zem, lebo som nemal este zacvaknute prve istenie). Ale secko v pohode. Posedavame, vegetime. Zajtra feratujeme vsetci spolu
2.deň
Dnes sme boli vsetci spolu feratovat (aj s malou Mariou). Vyliezli sme feratu Colodri, rovno nad campingom. Marii to islo paradne, aj napriek upeku, ktory tu panuje. Potom sme si dali maly piknik, zaliezli par ciest na Murro del Asino, zisli do mesta, zastavili sa na pivecko a zmrzlinku, vratili do campingu a teraz sme si boli zaplavat v bazene. Dal som 300m, ledva som doplaval :-))
3.deň
Rano sme chceli ist na feratu, ale predpoved bola zla, tak sme nechceli riskovat a vybrali sme sa aspon liezt do oblasti Belvedere nad Nagom. Slapeme si tak ku skale a zrazu dazdik, za chvilu lejacik, tak sme to otocili a zmoknuti sme sa vratili do campingu. Okolo obeda dazd uz prestal tak sme boli v Arcu na obed, a popri tom pozriet Majstrovstva Europy v horskom behu, ktore tu dnes boli. Povzbudili sme aj nejakeho slovenskeho bezca.
Poobede sme si dali druhy pokus v Belvedere, zaliezli sme si do sytosti (uz zasa pieklo slniecko), az do vecera, takze sme uz ani nestihli bazen.
Teraz ideme varit nejaku veceru a oddychovat.
Secko na paraaadu
4.deň
Dnes sme si naordinovali super feratku (obtiaznosti D/E) na Monte Albano nad Mori. Bola husta, ale my sme boli hustejsi. Viac detailov na prilozenych fotkach..
Poobede sme si zaplavali v bazene a potom sme boli v meste. Kedze je Matusko teraz jedinacik, obisiel najlepsie a dostal zopar paradnych veciciek ( Tinedzeri doma mozu zavidiet :-)))
Tomasovci s Mariou boli na inej detskej feratke nad Dro, ktoru Maria zvladla v pohode. Ale zmorilo ju to poriadne, lebo prespala cele poobedie.
5.deň
Rano prsalo, takze doobeda sme boli v meste, poobede sme boli liezt v Massi di Prabi nad campingom, slusne sme si dali do tela, vytiahli sme nejake stvorky, previsove 5c a jedno 5b, ktore bolo uplne brutalne, asi najtazsie co sme kedy liezli na skale.
Tomasovci boli v Gardalande a vecer dosli za nami do pizzerie.
6.deň
Rano sme si privstali, zbalili stan a ficali pre Mateja do Innsbrucku (asi 2,5 hodiny). Matejo doletel v pohode, predsa len uz je to skuseny letec, a nejaky rakusky vrtulak mohol uz pilotovat aj sam. Na letisku sme sa stretli a vratili sme sa do Talianska. Na zaciatku Val Gardeny sme sa zastavili na obed v jednej restike pri ceste, sadli sme si, objednali nejake speciality kuchara. Restauracia vyzerala nejako podozrivo fajnova, aj ceny boli "fajnove", az potom sme si vsimli, ze to je Michelinovska restauracia (a este mala kopec inych gurmanskych oceneni a certifikatov).
Ale obed bol mooooooc dobryyyyyy a ucet mastnyyyyyy. Do konca dovolenky budeme jest uz asi len suchare :-))) Nevadi, aspon dalsi zazitok...
Dorazili sme na ubytovanie vybalili a zistili, ze Matejove vybramky su o 2 cisla mensie, ako jeho plutva (ci noha???), tak sme este museli utekat do mesta zhanat nove vybramky.
Tym padom bol dnes oddychovy den, bez lezenia ci feratovania.
7.deň
Rano sme sa po nocnej prehanke zobudili do krasneho dna. Slniecko svietilo na Sasslong, na ktory mame vyhlad od ubytka. Dnes sme si naplanovali uz nasu dobre znamu ferratu Col rodella ( mimochodom sme tam boli pred par rokmi aj s obidvoma rodicmi) na rozhrani dolin Val Gardena a Val di Fasa. Po cca 45min slapania pod skalu, kde uz bolo vela inych lezcov, sme sa obliekli do vystroja a nastupili sme na ferratu. Kedze italiani si potrebovali pod skalou nieco dorozpravat, tak sme sa predbehli:))
Pred nami isiel na ferrate starsi manzelsky par, ktory sme hned na zaciatku cesty dohnali a poziadali sme ich, ci sa nemozeme predbehnut, nakolko isli velmi pomaly. S usmevom sa dali bokom od cesty a pustili nas dopredu. Ked sme ich predbiehali, nedalo mi a spytala som sa ich kolko maju rokov, nakolko vyzerali ako rozpravkovi deduska a babicka, ale taki moderni, lebo boli obleceni do moderneho sportoveho oblecenia, mali chranice na kolena a lakte, prilby a ruksaky znamych sportovych znaciek, sportove okuliare.....
S usmevom odpovedali, ze pan ma 79!!!!! rokov a pani 69!!!!! rokov. Na svoj vek boli naozaj ciperni a "ukecani". Podebatovali sme s nimi chvilku a sli dalej. Ale co sa mi velmi pacilo, ked sa pani nevladala zdvihnut z podrepu na skale, pan ju vzdy potlacil za zadok. Ferrata prebehla velmi rychlo a na vrchole sme si nafotili vrcholove fotky. A samozrejme sme si dali jednu fotecku aj s nasimi novymi kamaratmi z talianska:)
V chate na vrchole sme si dali obcerstvenie, cajik , pivko.... ale Matejovi sa pritrafilo .... A horuci caj si vylial rovno do rozkroku. Nevedel, ci ma nadavat, ze je mokry alebo, ze ho ten horuci caj pali na p.... No stava sa aj horsie.
Zisli sme do dolnej chaty, kde mali na WC aj susic. Hanba, nehanba, Matej v kabinke vyzliekol trenky a tatino mu ich susil pod susicom. Potom to zopakovali aj s nohavicami. Nakoniec Matej vysiel z chaty s vitaznym a spokojnym usmevom.
Nasledovala cesta k autu, prezutie sa do tenisiek a na obede sme boli na salasi, kde sme boli aj s rodicmi. Po dobrom obede sme si odbehli nedaleko salasa na skalky zaliezt. Prvych cca 20 min. sme presuvali z miesta na miesto veci a ruksaky pred oslami a konmi, ktori sa tam na luke pasli a prisli sa na nas pozriet. Porobili sme super fotecky s konikmi.... Aj z lezenia. Odchadzali sme z Passo Sella cca o 17.30 hod. No jednoducho krasny den, skoro ako v robote:))
Zajtra ideme na celodnovu ferratu Pisciadu s vrcholom 2497 m.n.m. , na ktorej sme este neboli. Uz sa tesime.
Na veceru bolo ako predjedlo tvrdy taliansky chlieb s tekvicovymi jadierkami, olivy a grissini, potom boli spaghetti bolognese s pravym talianskym parmezanom a ako dezert - melon, hrusky, nekterinky, jablka a cucoriedky ( to je info pre babky, aby sa nebali, ze hladujeme).
8.deň
Dnes sme si dali "oddychovu" celodennu feratku (stihli sme ju za 7 hodin :-)))). Vola sa Brigada Tridentina a je to najnavstevovanejsia ferata v Dolomitoch. Poctivych 530 vyskovych metrov lezenia, celkovo 650. Nadherne vyhlady a super pocasie, no skratka super dnicek (skoro tak dobre ako v robote) Pekne sme si zaliezli na vrchole (2858mnm) sme si dali obedik, vyvalali sme v snehu Matuska (lebo bude mat narodeniny) a aj Mateja, lebo, ked mal narodeniny bol v amerike :-))
9.deň
Dnes sme mali oddychovy den. Neboli sme liezt, ani feratovat....
Ale ani sme nelezali na lehatku. Pre "zmenu" sme turistikovali. Absolvovali sme okruh "Girro del Sassolungo" cez masiv Sasslong, co je prechod masivu cez sedlo Forcella del Sassolungo (2685m) a nasledne okruh s navratom do Passo Sella (2150m) popod severnu stenu Sasslongu (jedna z alpskych klasik, 1000 metrova kolma stena s diretissimou). V kludnom tempe so zastavkami na chatach (kvoli peciatkam) sme to cele odslapali za cca 5 hodin. ( Vsak "oddychovy" den :-)))
Vrchol dna bolo, ked sme boli na chate Riffugio Comici a jedli sme obed (lassagne a polentu), a zrazu priletela helikoptera, vystupila milionarska rodinka, dala si obed a odletela spat do doliny. Asi som sa mal lepsie ucit...
Pre zaujimavost, na chate Rifugio Toni Demetz (2685m), ktora je otvorena iba v lete, mali fotky z roku 2013, kedy ju 3 tyzdne (od 22. maja 2013 do polovice juna) vykopavali zo snehu. Robilo to 8 ludi...
Zajtra ideme na dalsiu z dolomitskych klasik, feratu na Piz da Lech
10.deň
Dnes je posledny den dovolenky...
Najcastejsie sa posledny den dovolenky dokupuju darceky, balia kufre a robia posledne spomienkove fotky. Aj my sme tieto ukony museli podstupit, ale nebola to hlavna napln dna!!!!!
Naplanovali sme si tazku via ferratu Boeseekofel -na vrchol Piz da Lech (2913mnm). 200 m lezenia a celkovy vyskovy rozdiel 400 metrov od lanovky.
Najskor sme sa museli presunut do Corvary a odtial kabinkou a nasledne dvojsedackou do sedla pri chate Franz Kostner, ktoreho sme premenovali na chatu Kevina Kostnera.
Ferrata bola ceresnickou na zaver dovolenky. Bola naozaj krasna, lezenie po skale a nie po zeleznych stupoch, vzdusna (na kolmej skale) a clenity teren.
Zostup bol v pohode. Obed sme dali na ubytku a teraz balime.
Rano chceme vyrazit o cca 5.00 hod, aby sme stihli obedik doma, ktory nam pripravi nasa Katarinka. Dufame, ze bude skvely, lebo aj darceky mame skvele