Našu dovolenku sme začali návštevou Verony, miesta Rómea a Júlie, obhliadkou pamiatok a histórie, múzeí, skrátka romanticky.

Hneď na ďaľší deň sme už prešli na adrenalín návštevou Gardalandu. Hlavne deti si užili všetky možné divoké atrakcie, kedže Matúško už dosiahol potrebnú výšku, aby ho pustili aj na Raptor, Oblivion či Blue tornado.

Potom sme sa presunuli do Francúzskych Álp, k Brianconu, kde sme strávili celý týždeň lezením a ferátovaním. Počasie nám vyšlo úžasne, napriek predpovedi, keď dva dni hlásili riziko dažďa, bolo celý týždeň krásne slnečno, a tak sme stihli liezť a ferátovať každý deň.

Bývali sme v lyžiarskom stredisku Serre Chevallier, v dedinke Monetier les Bains, v apartmáne pri lanovkách, a všade sme to mali pomerne veľmi blízko. 

Malá odbočka:

Feráty vo francúzsku sa pomerne líšia od tých v Rakúsku a Taliansku. V prvom rade majú istiace lano vedené navoľno a v každom prichytení o skalu tvorí slučku, takže sa nedá používať ako opora pre ruky, resp. veľmi ťažko, keďže sa hýbe. Zároveň to núti lezca omnoho viac liezť po skale alebo iných chytoch. Preto sú francúzske feráty aj omnoho viac prekramlované.

Zároveň nemajú udávanú oficiálnu obtiažnosť, existuje iba hodnotenie na internete, ktoré je veľmi nepresné, kedže niekto ich lezie bez chytania sa vodiaceho lana, a iný s jeho držaním, čo môže robiť rozdiel v hodnotení aj 2 stupne. 

Francúzske feráty sú kratšie, väčšinou 1-2 hodinové, aj keď udávaná dĺžka býva 2-3 hodiny, vždy sme ich kľudným tempom, s prestávkami a fotografovaním stihli za polovicu až 2/3 času. Sú moderné, a stavané pre turistov (zvýšenie turistického ruchu), investované miestnými samosprávami, alebo komerčnými organizáciami (za poplatok), takže aj nástup býva veľmi kratučký, okolo 5-10 minút. Vačšinou ešte menej. Stalo sa nám, že sme parkovali skoro pri začiatku vodiaceho lana. Napriek tomu, že sú maximálne stavané pre turistov, neexistuje prehľadný knižný sprievodca s informáciami o prístupe, informácie na internete sú čiastočné, alebo nepresné (Tí, čo nehovoria po francúzsky sú stratení úplne), takže treba často hľadať a blúdiť, kým ich vôbec človek autom nájde.

Lezecké sektory sú naopak zmapované veľmi dobre, existuje niekoľko pekných a prehľadných sprievodcov. Nástup býva rovnako minimálny, niekoľko minút od auta. Odistené sú veľmi dobre, aj keď hore býva väčšinou iba zľaňovacie oko, a treba sa preväzovávať. Nenašli sme ani jedno prasa, alebo šróbavaciu karabínu. 

Na ferátach aj pri lezení sme boli vačšinou úplne sami, s výnimkou lezenia v Rocher Baron, kde boli 3 mikrobusy rakúšanov.

Pre sumarizáciu:

1. deň - Cesta do Verony, prehliadka mesta, ubytovanie, večer koštovka vína v miestnom vinárstve (móooc dobré)

2. deň - Gardaland

3. deň - Presun do Francúzska, po ceste 2 feráty v Rochez du Bez

4. deň - Feráta Gorges d'Ailefroide

5. deň - Feráty Combe la Roche a Pra Premier

6. deň - lezenie na Rocher du Bez

7. deň - lezenie na Rocher Baron

8. deň - Feráta a lezenie v Arsine

9. deň - Feráta l'horloge a lezenie v Argentiere la Bessee

10. deň - návrat domov

Doniesli sme si spústu fotografií (zopár je ich tu.... ), veľa zážitkov a historiek, ako aj zopár flaštičiek dobrého talianskeho a francúzskeho vína. Viac detailov porozprávame pri vínečku (pozor, rýchlo sa míňa)