Kedže čas na dovolenku vyšiel až na september, vybrali sme sa za teplom na Sicíliu. Do Trapani lieta z Bratislavy za necelé dve hodinky Ryanair, tam sme si požičali auto a po hodinke cesty sme boli v San Vito lo Capo, severozápadnom cípe Sicílie, kde sú vraj najkrajšie pláže (môžem potvrdiť) a zároveň horolezecký raj (môžem potvrdiť na 100%)
Kombinácia lezenia a plážovania s prípadným spoznávaním pamiatok bol aj náš cieľ. Liezli sme spolu 6 dní v sektoroch Calamancina, Pineta, Pizzeria, a Torre Issulida, neskutočné množstvo ciest na krásnej skale. Okrem toho sme boli na výlete v Palerme, Segeste a na spiatočnej ceste ešte v Erice.
Zažili sme zábavné historky s osami a ich žihadlami v r***, prekvapeným diviakom, baranmi, čo si chceli buchnúť do auta, šoférovaní po Palerme a obchádzaní psích h*vienok a mnoho ďalších. Vyskúšali sme okrem pizze aj sicílsku kuchyňu s morskými príšerami a výborné vínečko a grappu. Zo všetkého, ale najlepšie bolo tamojšie lezenie, ktoré sme si užili naplno a posunuli si osobné rekordy. Určite si dáme repete...
Výber z fotografii je tu...
Autentické zápisy po dňoch (čiastočne bez diakritiky)
1. Deň
Dorazili sme dobre. Na letisku v BA sme nechali auto, najnebezpecnejsi a najpodozrivejsi typek som bol tentokrat ja, lebo mi kontrolovali ci nemam nieco aj v ponozkach, ale nakoniec ma pustili. Rovnako pustili aj nasu batozinu nad limit a nad rozmery.
Doleteli sme s 25 minutovym predstihom a hned sme isli vyzdvihnut zarezervovanu Lanciu. Dali nam sice vacsi, cierny "pohrebacky" dodavkovy Fiat, ale aspon nas pekne ojebabrali cenovo. Viacmenej sme na to boli pripraveni, ze dohodnuta, rezervacna cena neplati, ale aspon mame zazitok. A ako bonus sme sa do tej dodavky aj vmestili:-))
Po hodinke cesty krasnou, kopcovitou a vyprahlou krajinou sme dorazili do San Vito lo Capo a z auta sme videli niektora miesta, kam pojdeme liezt. Takze si davame dezinfekciu na ubytku a ideme do mesta nakupit nieco na jedenie
2. Deň
Dnes mala pisat mamina, ale musim ja. Nizsie sa dozviete preco. Boli sme si zaliezt. Fantazia. Skaly pri mori, nikde nikto, tien, vetrik, nadherna skala hrajuca vsetkymi farbami. Aby sme sa tam dostali, spravili sme z nasej dodavky Fiat Qubo (familiarne volanej Kubo) terenak. Zaparkovali sme pri skalnej morskej lagune a hned nad nou sme boli liezt.
Vyborne sme polozili do obeda, kym boli skali v tieni a potom sme sa tam aj rovno vykupali. Jediny problem bol, ked mamina isla vykonavat velku potrebu v prirode a trafila to rovno do osieho hniezda. Osy zasa na oplatku trafili ju do odkrytej makkej casti tela, presne ako si zelala ked kricala "Osy, osy! Do prdele!!!". Takze cely den si z nej deti utahuju, ze ona nema velky zadok, len napuchnuty :-))) Ale inak je v pohode.
Podvecer sme sa boli este okupat na normalnej plazi a na vybornu zmrzlinu a teraz mame dilemu ci ideme na vinecko ci pivecko.
3. Deň
Dnes okrem toho, ze sme skrabli Kuba, a Mateja napadol diviak sa nic zvlastne nedialo. Kubkovi sa nastastie nic vazne nestalo, iba maly skrabancek skoro na streche, ktory mame v plane zamaskovat chodenim po divokych polnych cestach. Nastastie je Kubko auto terenne.
Matej to je druha vec. Isli sme liezt do sektoru El Bahira, Matej isiel prvy a zrazu z hustia vybehol obrovsky diviak s gigantickymi klami a rypkom, z oci mu blcali plamene a vyrutil sa priamo na Mateja. Zbehlo sa to tak rychlo, ze sme nevedeli, kto sa posr*l prvy. Matej nastastie zachoval chladnu hlavu, instinkt lovca a suche trenky. Takze na veceru budeme mat...
...
...
...
pecene kura
Tak sme si pekne poliezli a teraz sa ideme povyvalovat na plaz.
4. Deň
Dnes sme neporušili tradíciu súžitia so zvieratkami a mali sme do činenia s ovcami ale pekne po poriadku...
Ráno sme si troška privstali, aby nás slnko svojou vyhňou nevyhnalo z lezenia. A dobre sme spravili. Išli sme liezť k pláži ako druhý deň. Dali sme nádhernú cestu okolo jaskyne, fotky hovoria za všetko... A ešte zopár ďalších.
Chceli sme sa v zátoke pri aute okúpať, ale keď sme tam prišli, bola tam hlava na hlave - nedelní kúpači. Tak iba naš tatino si dal zopár temp a šli sme na ubytko. Cestu nám však skrížilo stádo oviec s baranmi, ktoré strážili dvaja havinovia. Museli sme v aute uprostred cesty počkať, až nás obišli. Barany nám trošku načali zadný blatník, ale našťastie máme terénne auto. Neviem čo nám povedia, keď ho budeme vracať, možno budeme musieť zostať a odbrigádovať škody...
Na ubytku sme dali torteliny so smotanou a opečenou slaninkou, melón a koláčiky. Paráda. Teraz sa chystáme na pláž , okúpať sa.
5. Deň
Čaute, dnes sme zažili najnebezpečnejší deň dovolenky. Vybrali sme sa totiž do Palerma. Síce nás nenaháňali žiadne diviaky ani mafiáni, zažili sme snáď najzbesilejšiu jazdu svojho života. Cestná premávka v meste bola hotové šialenstvo. Zrejme bolo jedno, či sa ide na červenú, alebo či cez prechod pre chodcov niekto ide. Nikto sa nestaral. Druhá vec bola to, čo bolo v centre mesta. Stále sme sa museli vyhýbať malým hnedým kôpkam, ktoré boli roztrúsené po celom meste. Keby ich bolo zopäť tak nič nepovieme, ale tie kôpky boli doslova všade. Jednu sme preskočili a hneď sa objavila druhá. Našťastie sme to zvládli bez "šťastia" a špinavých topánok. Na druhú stranu bolo Palermo krásne mesto plné nádherných kostolov, katedrál a námestí. Mestom sa okrem toho šírila vôňa rýb a plodov mora. Zastavili sme sa tam aj na obed v reštaurácii, kde okrem špagiet carbonara a hranoliek boli všetky jedlá z morských plodov. Takže objednávka vyzerala takto: "štyrikrát špagety carbonara a jedny hranolky s kečupom. Taliansky čašník po vypočutí našej objednávky niečo zamrmlal, takže sme usúdili, že povedal niečo ako: "dobrý výber." Palermo sme nechali za sebou a vybrali sme sa ešte navštíviť Segestu, kde sa nachádza antický chrám a divadlo, ktoré boli vybudované približne pätsto rokov pred naším letopočtom. Pozreli sme, pofotili sme a išli sme späť na ubytko. Martinko vyhlásil, že sa zajtra ide konečne zase liezť.
Výrok dňa: "Dnes turistikujeme za kultúrou, takže vlastne robíme kulturistiku."
6. Deň
Caute dnes sme si privstali, aby sme si co najlepsie zaliezli kym vyjde slnko. Liezli sme v sektore Pineta. Boli tam pekne cesty. Vyliezli sme vela ciest, napriklad Matej 5c:)) Potom po lezeni sme sa boli pozriet na Deep water soloing=lezenie bez istenia nad morom. Po chvilke slapania sme si vsak povedali, ze sa nam tam zajtra nechce ist, a po ceste by si mohol Kubko ublizit. Vecer sa pôjdeme kupat do mora.
7. Deň
Zdravim, takze na dnes bol v predpovedi len samy dazd, ale rano to vyzeralo celkom v pohode tak sme aj tak isli liezt. Chvilu sme poliezli, kym nezacalo striedavo prsat a tak sme rychlo zbehli dole. V dedine bola uplna zaplava, voda sa valila v masach dole po ulici, ale za 5 minut uz zas bolo vsetko okej. Kedze pocasie je teraz take striedave - raz prsi raz nie - tak iba sedime na ubytku, pecieme klobasky a pomaly zaciname balit. Zajtra rano vyrazame do Erice a Trapani za historiou a potom pojdeme uz na letisko.
PS: vymysleli sme novu lezecku disciplinu - masovy car-bouldering. Principom je dostat co najviac ludi aby vyliezli na auto bez toho aby ho doskriabali (najvacsia sranda je to, ked ide o auto z pozicovne).
8. Deň
Sedime na letisku v Trapani a cakame na zelezneho vtaka. Dnes sme rano zbalili veci, vyplatili ubytko a plne napakovani sme isli do Erice, co je stredoveke mesto na kopci nad Trapani. Hore idu neskutocne klukate serpentiny, ale da sa tam dostat aj lanovkou. Popozerali sme stare kamenne ulicky, pamiatky a kostoly, a vyhlady na vsetky strany a poobede sme sa vybrali na letisko. Odovzdali sme Kuba, batozinu a snad za 3 hodiny budeme uz doma.
