Konečne sme odštartovali lyžiarsku sezónu. V silnom viacgeneračnom zložení sme sa vybrali otestovať nielen naše lyžiarske schopnosti, ale aj nový štandard kovidových regulácii (a buzerácii), ktorý nás čaká.

Ubytovanie a počasie sme objednali vynikajúce, ľudí bolo primerane, bez akýchkoľvek čakačiek, tlačeníc, alebo preplnených zjazdoviek. Azúro po celý pobyt, ako na jarnej lyžovačke.

Väčšina lyžiarskych stredísk v Európe je už zavretá, s výnimkou ľadovcov sa sezóna už skončila. Iba u nás, na Slovensku si pospolitý ľud po dlhom období útlaku, obmedzení, terorizovania a šparchania v nose vydobyl konečne spustenie lanoviek, a tak sme boli vyskúšať slovenský ľadovec v Spálenej.
Podmienky parádne, snehu dosť, zjazdovka dostatočne tvrdá, slnečné počasie, dokonca aj otvorený bufet.
Keďže v európe sa lyžuje už iba vo Švajčiarsku, Bosne a Bulharsku, vyrazili sme do Švajčiarska, regiónu Engading / St. Moritz, do strediska Scuol.
Cesta napriek všetkým pandemickým opatreniam prebehla v pohode. Na rakúskych hraniciach sme dvakrát povedali “transit nach schweiz” a dostali sme odpoveď “osterreich non stop”. Nemci nekontrolovali a švajčiari iba kývli. Problém nastal až pri vstupe do švajčiarska, ked zrazu krížom cez hlavnú cestu rampa, lebo cesta bola zasypaná lavínou.

Po dlhšom čase snehové podmienky umožnili opätovne zorganizovať RetroSki. Tento rok tomu ale predchádzala mimoriadna príprava trate. V rámci príprav sme využili mínusové nočné teploty na zasnežovanie zjazdovky a v predvečer podujatia sme žhavili naše profesionálne snežné delo.

Následná precízna úprava a príprava zjazdovky pred samotným podujatím bola na úrovni svetového pohára. 

Keď sme sa vybrali na koniec roka na Kubínsku hoľu, netušili sme, že všetko skončí nakoniec inak. Vláda nám na predsilvestrovskej tlačovke zatrhla lyžovanie. Lomcovali so mnou hnev a beznádej. Nabalení kompletnou lyžiarskou výstrojou, ktorú som nanosil najskôr na štyrikrát do auta, a potom na chate zasa na štyrikrát z auta do chaty, pri skvelej predpovedi počasia a pri pomyslení na takýto predčasný koniec sezóny už hneď na nový rok, ma išliel trafiť šľak.

Masochizmus - nemasochizmus, aspoň jedna jazda musí byť, a tak ako exot, s lyžami na pleciach, s lyžiarkami v ruksaku na chrbte, šliapem hore zjazdovkou, pomedzi zástupy skialpinistov, ktorí na mňa pozerajú ako na blbca.

S prekvapením zisťujem, že buď ešte nie som do starého železa, alebo tí skialpinisti nie sú až takí frajeri, ako sa tvária, lebo držím tempo, dokonca väčšinu predbieham. Hore sa vydýcham, prezujem do lyžiarok, vystrojím a prázdnou zjazdovkou si užívam prvú (snáď nie poslednú) jazdu roku 2021...

Zopár fotiek je tu..