Väčšina lyžiarskych stredísk v Európe je už zavretá, s výnimkou ľadovcov sa sezóna už skončila. Iba u nás, na Slovensku si pospolitý ľud po dlhom období útlaku, obmedzení, terorizovania a šparchania v nose vydobyl konečne spustenie lanoviek, a tak sme boli vyskúšať slovenský ľadovec v Spálenej.
Podmienky parádne, snehu dosť, zjazdovka dostatočne tvrdá, slnečné počasie, dokonca aj otvorený bufet.

Po dlhšom čase snehové podmienky umožnili opätovne zorganizovať RetroSki. Tento rok tomu ale predchádzala mimoriadna príprava trate. V rámci príprav sme využili mínusové nočné teploty na zasnežovanie zjazdovky a v predvečer podujatia sme žhavili naše profesionálne snežné delo.

Následná precízna úprava a príprava zjazdovky pred samotným podujatím bola na úrovni svetového pohára. 

Keď sme sa vybrali na koniec roka na Kubínsku hoľu, netušili sme, že všetko skončí nakoniec inak. Vláda nám na predsilvestrovskej tlačovke zatrhla lyžovanie. Lomcovali so mnou hnev a beznádej. Nabalení kompletnou lyžiarskou výstrojou, ktorú som nanosil najskôr na štyrikrát do auta, a potom na chate zasa na štyrikrát z auta do chaty, pri skvelej predpovedi počasia a pri pomyslení na takýto predčasný koniec sezóny už hneď na nový rok, ma išliel trafiť šľak.

Masochizmus - nemasochizmus, aspoň jedna jazda musí byť, a tak ako exot, s lyžami na pleciach, s lyžiarkami v ruksaku na chrbte, šliapem hore zjazdovkou, pomedzi zástupy skialpinistov, ktorí na mňa pozerajú ako na blbca.

S prekvapením zisťujem, že buď ešte nie som do starého železa, alebo tí skialpinisti nie sú až takí frajeri, ako sa tvária, lebo držím tempo, dokonca väčšinu predbieham. Hore sa vydýcham, prezujem do lyžiarok, vystrojím a prázdnou zjazdovkou si užívam prvú (snáď nie poslednú) jazdu roku 2021...

Zopár fotiek je tu..

Keďže v európe sa lyžuje už iba vo Švajčiarsku, Bosne a Bulharsku, vyrazili sme do Švajčiarska, regiónu Engading / St. Moritz, do strediska Scuol.
Cesta napriek všetkým pandemickým opatreniam prebehla v pohode. Na rakúskych hraniciach sme dvakrát povedali “transit nach schweiz” a dostali sme odpoveď “osterreich non stop”. Nemci nekontrolovali a švajčiari iba kývli. Problém nastal až pri vstupe do švajčiarska, ked zrazu krížom cez hlavnú cestu rampa, lebo cesta bola zasypaná lavínou.

V súlade s epidemiologickými opatreniami sme vyrazili na Chopok vyzbrojenými modrými papierikmi (negatívnymi Ag. testami na covid), hlavne vypadnúť z Mordoru a užiť si opäť trocha lyžovačky v slnečnom a inverznom počasí. 

Lyžovačka pomerne dobrá (na december), ľudí nie veľa, bufety otvorené len cez okienka, limitovaná kapacita v kabínkach, tak sme točili hlavne štvorsedačku zo Srdiečka na Kosodrevinu. Prelyžovali sme aj na sever a dali niekoľko jázd na Priehybu, ale to už bolo utopené v hmle, tak sme sa opäť vrátili na juh a dolyžovali to tam.

Suma sumárum 21 jázd, 32km a 7043m prevýšenia. Zopár fotiek je tu...