Keďže v európe sa lyžuje už iba vo Švajčiarsku, Bosne a Bulharsku, vyrazili sme do Švajčiarska, regiónu Engading / St. Moritz, do strediska Scuol.
Cesta napriek všetkým pandemickým opatreniam prebehla v pohode. Na rakúskych hraniciach sme dvakrát povedali “transit nach schweiz” a dostali sme odpoveď “osterreich non stop”. Nemci nekontrolovali a švajčiari iba kývli. Problém nastal až pri vstupe do švajčiarska, ked zrazu krížom cez hlavnú cestu rampa, lebo cesta bola zasypaná lavínou.
Jediná možná obchádzka (a zachádzka asi 15km) viedla cez divokú horskú cestu smerom na talianske hranice cez sedlo vysoko v horách a potom dole serpentínami dole do švajčiarska, čomu sme nedávali nádej, ale iná možnosť by bola už len návrat domov. Nočné dobrodružstvo - snežnú jazdu serpentínami sme zvládli asi za trištvrte hodiny a okolo ôsmej večer sme dorazili na ubytko.
Bývame v starom kamennom dome v centre dediny, všade okolo sú uzulinké cestičky maximálne pre jedno auto, a ešte zúžené o snehové okraje. Zimná idylka a zároveň nočná mora pre šoféra.
Apartmán je pekný, veľký, hrubé múry, drevené obklady, každý prechod do miestnosti so schodom, ale fajn.
Sobota
Ráno bola teplota -18C, ale vďaka globálnemu oteplovaniu sa dostala až na príjemných -15. Keď som ráno vyberal z bankomatu švajčiarske forinty, skoro mi omrzli ruky. Počasie ale parádne, slniečko, takže pocitovo sa to dalo v pohode vydržať. (Pri šúsovaní fajne omŕzala tvár)
Lyžovačka parádna, po predvčerajšej snežnej búrke pribudlo pol metra snehu, všade popadané lavíny, lavínový stupeň 4, a množstvo frírajďákov. Zjazdovky ale upravené, parádička. Dve lanovky nechodili kvôli lavinám, ostatné v pohode, lebo tam stihli poodstrelovať lavíny pred spustením strediska. Bufety otvorené len cez okienko, terasy ale otvorené (s limitovanými stolami a miestami). Ceny švajčiarske. Čo už.
Zajazdili sme si do sýtosti, a keď sme o pol štvrtej prišli k autu, napriek tomu, že teplomer ukazoval -9C, zdalo sa nám nejako moc teplo.
Nedeľa
Ranných -8C nám oproti včerajšku pripadalo ako tropická teplota. V noci trošku posnežilo (v dedine pár centimetrov, hore okolo 15). Lavínové nebezpečenstvo znížili na trojku a pustili aj zvyšnú časť strediska. Počasie zamračené s miernym snežením, stredisko skoro prázdne, iba pár čechov a my. V hornej časti nad 2100 mnm bola zlá difúzna viditeľnosť, tak sme točili spodnú kabínku (zjazdovka má prevýšenie 850m) stále dookola.
Jeden nemenovaný lyžiar v modrej kappe hodil tigra, po tom ako mu vypla lyža, ale obišlo sa to bez následkov. Na obed sme si dali švajčiarske burgre zo zaručene švajčiarskeho mäsa, za švajčiarske ceny a zjedli sme ich v snežení na terase jednej chaty.
Poobede sme ešte čosi polyžovali a potom sme si dali ešte sánkarsku jazdu za 6 švajčiarskych forintov každý. Vyklopili sme sa hneď v prvej zákrute a potom ešte zopár krát.
Zábava musí byť
Pondelok
Ráno zamračené, ale celý deň sa vyčasovalo, až sme končili pri úplnom slniečku. Ľudí minimum. Doobeda sme točili včerajšiu najobľúbenejšiu zjazdovku s prevýšením 850m, potom sne si dali obedík - Matúš originálne kuracie nugety zo švajčiarskych kureniec a ja burger, samozrejme zo švajčiarskeho hoväda, aspoň všade to tu majú napísané a chvália sa tým. Schweiz fleisch, swiss made, swiss meat, made in Switzerland a pod. Keď to nie je švajčiarske, tak to nekúpia.
Poobede sme boli ešte prelyžovať pravú časť strediska, ktorá bola predchádzajúce dni zavretá pre lavíny, aby sme si odfajkli všetky lanovky.
Podarilo sa nám hodiť exportného dvojitého tigra (odborne nazývaného doppeltiger) , našťastie do mäkkého, takže sme v pohode.
Utorok
Ráno všetko pobaliť, nahádzať do auta ( pri príjemných -12C) a vyraziť na svah. Krásne počasie a prázdne stredisko znamenalo fantastickú lyžovačku. Rozhodne sa nám na obed nechcelo ísť domov, ale motivačná vidina roboty, školy a dobrovoľno-povinného štúrania v nose bola neodolateľná, tak sme o 12tej vyrazili a za sedem hodín boli doma.
Dobre bolo. Zopár ďalších fotiek je tu...
