Je 15.októbra, večer, vonku husto sneží a dvojica závislákov sa spokojná, šťastná a vytešená pozerá z okna. Po dlhom čase abstinencie dostali ďaľšiu dávku.... 

Keď corona v marci zrušila rozbehnutú lyžiarskú sezónu, mali odlyžovaných 44 dní. Dni ubiehali pomaly, leto bolo dlhé, dlhšie ako ostatné, abstinenčné príznaky sa zhoršovali, trpezlivosť a nádej v súboji s coronou prehrávali, jediné čo ostávalo boli posledné zvyšky síl a odhodlania. Sila závisláka je neprekonateľná. Nakoniec sa predsa dostali k svojej dávke ktorú tak nutne potrebovali, ktorá im tak dlho chýbala, po ktorej túžili celé leto. 

Jarné prázdniny sme strávili ako každý rok v Dolomitoch. Tentokrát čiastočne obmedzení Matúškovovým doliečovaním a Aďkiným nábehom chrípky. Ale našťastie horské prostredie, čerstvý vzduch, slniečko (a nejaká ta grappa) ich z toho pomerne rýchlo dostali, takže zmeškali len 2 lyžiarske dni.

V decembri sme podnikli 2 výjazdy do Schladmingu a okolia. Najskôr začiatkom decembra, a potom v polovici decembra, kde sme si spravili výlet aj do Wagrainu (a Flachau a St. Johanu) a Hausu.

Výber s fotografii je tu..

Hneď po novom roku a návrate z Kubínskej hole sme vyrazili s Maminou do Schladmingu a Kleinarlu. 

V polovici januára  sme boli opäť v Schladmingu a Zauchensee

V Schladmingu spúšťali zimnú prevádzku a to sme nemohli chýbať. Vyrazili sme o pol piatej a o pol deviatej sme už boli v Schladmingu v prezliekárni. Tam si Aďa vyslúžila titul Malý Jojo dnešného dňa, keď po vyzlečení riflí zistila, že si doma zabudla lyžiarske gate. Takže zdržanie 10 minút, obliecť naspäť rifle, šup do najbližšieho športu a niečo kúpiť. Našťastie jej hneď aj jedny sadli, lebo mali veľký výber: biele bez trakov a biele s trakami.