Na počesť, že naša mama/babka dovŕšila 75 rokov života, naplánovali sme jej návštevu tretieho najnavštevovanejšieho pútnického miesta v Európe-Medjugoria v Bosne a Hercegovine. V stredu večer sme spolu v Bratislave nasadli na bus CK DAKA a vyrazili sme. Už po 25 min. cesty sme mali prvú zastávku na diaľničnom odpočívadla pri Rovinke. Všetci, ako na povel vystúpili a šli nakupovať na pumpu. No boli už predsa hladní a smädní! Po 20 min sme konečne vyrazili. Cesta bola v sede náročná, ale celkom dobre ubiehala. Stáli sme každé 2-3 hodiny, aby sme sa vystreli. O cca 9.00 sme dorazili na chorvátske pútnické miesto pri Makarskej - Vepric.

Pekné, tiché miesto v lese, s lurdskou jaskyňou. Dali sme rannú modlitbu, troška sa tam poprechádzali a šli sme na Makarskú. Nakoniec sme sa tam nekúpali, lebo bolo riadne zamračené, pofukovalo a blížila sa búrka. Prešli sme sa po promenáde, dali si v bare kávičku, pivečko a za mierneho dažďa sme sa po 2,5 hodine vrátili k autobusu. Cesta pokračovala už priamo do Medjugoria. Teraz si na izbe naťahujeme kosti a o piatej máme večeru a po nej bude od 18.00 hod. duchovný program pred kostolom sv. Jakuba.

Počas cesty sme stáli asi 10x. Na autobuse je pokazená prevodovka. Šofér zastal, všetko vypol, chvíľu počkal, naštartoval a pomaly sa zasa pohol. V Medjugorii máme vraj objednanú jej opravu. Tak uvidíme, aká bude cesta domov..

Hádam do pondelka dorazíme.

2.deň

Dnes bol celkom náročný deň. Ráno po raňajkách sme šli na prehliadku kostola sv.Jakuba. Tam sa slúžila sv. omša v nemčine. Keďže slovenská omša nebola v rozpise, tak sme zostali na nemeckej. Po nej sme si prezreli areál kostola, išli ku krížu Krista, z ktorého vyteká voda a prešli sme si krížovú cestu pri soche Krista.

Pred obedom sme navštívili komunitu Cenacolo, kde žijú mladí ľudia, ktorý v minulosti pili, drogovali, boli gambleri, vyhľadávali bitky a problémy. Snažia sa ich tam zbaviť závislostí a vrátiť do života. Potom sme šli na Podbrdo, hlavný cieľ našej púte. Cesta na planinu bola veľmi náročná. Babka aj plánovala, že pôjde so mnou, ale keď videla, akú cestu by musela zvládnuť, tak si to rozmyslela a počkala ma pri dolnej sochy panny Márie. Naozaj je to náročná cesta, hlavne pre starších ľudí a tých, ktorí nie sú zvyknutí na kamenný terén. Potom sme navštívili areál Majcino selo (Matkina dedinka), ktorú založil páter Slavko Barbarič v roku 1993, ako domov pre siroty, ktoré zostali po vojne v bývalej Juhoslávií a teda aj v Bosne a Hercegovine. Žijú tu v rodinách, niečo na spôsob detského mestečka v Zlatovciach, v Trenčíne. Okolo štvrtej sme sa presunuli na ubytko a potom na večeru. Od 18.00 sme boli v kostole na bohoslužbách a poklone.

3.deň

Posledný deň púte. Po raňajkách sme sa rozdelili. Ja som išla na krížovú cestu na vrch Križevac (448mnm), ktorý je nad Medjugorim. Na vrchole sa nachádza kríž, ktorý bol postavený na 1900 výročie smrti Ježiša Krista.Výstup bol pre veľa ľudí náročný. Ide sa po kamennom chodníku, kde kamene vytŕčajú zo zeme niekde až do výšky 80cm a sú ostré, špicaté. Treba si dávať pozor na každom kroku. Ja som s tým problém nemala, ale aj mladšie ročníky odo mňa sa zapotili. Po ceste na vrchol vedie krížová cesta. Zastavenia sú vytvorené z bronzových reliéfov a pri každom je osadený kríž. Krížová cesta končí na vrchole už spomínaným obrovským bielym krížom. Trvalo nám to hore 2 hodiny. Po chvíľke oddychu ( kedy som tam zo zeme zbierala spolupútničku, ktorá sa zosypala na zem aj s kameňom, na ktorom sedela) sme sa dali na zostup (cca 1 hod).

Babka absolvovala v areáli kostola modlitbu pri Panne Márií a krížovú cestu , ktorá sa nachádza za kostolom. Okolo 13.00 hod. sme sa tam stretli , dali si super obed a vrátili sa na ubytko. O piatej sme vyrazili na spiatočnú cestu domov, na Slovensko.

Výber z ostatných fotiek je tu...