Dovolenkový deficit už tlačil na nervy. Našťastie začali konečne prázdniny, a pre mňa aj nová kapitola života post-ajbijemáckeho. Na parádu! Po ceste do raja (Slovenského), sme si naplánovali Kremnické feráty na rozlezenie.
Plán bol začať niečim ľahším, ale tínedžerský prebytok testosterónu všetko zmenil a nakoniec na ľahšie feráty nezostal ani čas.
Začali sme D-éčkovou sieťou, mostíkom a skončili E-čkovou “Výzvou” (to je názov feráty), medzitým sme dvakrát dali zostupové A/B, naobedovali sme sa v reštike na kopci a presunuli sa cez Martin a Ružomberok do Spišského Štvrtka (však je dnes štvrtok!) na ubytovanie, ktoré je mimochodom veľmi príjemné, čisté a za príjemnú cenu.
Po ceste plná diaľnica českých áut mieracich do Tatier. Určite sú všetci zaočkovaní, alebo idú najskôr do 14 dňovej karantény.
V piatok sme kvôli predpovedi počasia, s celodennými prehánkami a dažďami upravili program na neplánovaný “prelez Hornádu”. Poprosím nemýliť si s Prielomom Hornádu, aj keď začiatok je rovnaký. Z Podlesku za 25 minút peši k Hrdlu Hornádu, to je tam, kde kontrolujú vstupné do Slovenského raja, a kde sa začína prielom, je tam aj pekná lezecká oblasť. Takže bez sprievodcu, len s mizernými informáciami z internetu, s cieľom poliezť kým nezačne liať sme dorazili pod skalu. Za rok nelezenia človek stratí kondíciu, výdrž, cit pre lezenie, a samozrejme psychickú odolnosť a odvahu, štvorky vyzerajú ako sedmičky, ale nestratí chuť! Vytrápili sme sa, ale vytiahli sme pár ciest za obdivu českých a maďarských turistov, ktorí si nás obzerali a fotili z mosta cez Hornád. (Hold sme už asi známi a populárny aj v zahraničí :-)
Pri lezení nám asistoval slimák Mišo, ktorý si vybral rovnakú cestu ako my, liezol síce pomaly, ale zato bez istenia :-)
Pred obedom začalo pršať, tak sme to zabalili a poobede sme strávili kultúrou a históriou, návštevou Levoče a Spišského hradu
V sobotu opäť zmena oproti plánu. Chceli sme ísť Suchú Belú, a ferátu Kyseľ, ale pre preteky v horskej cyklistike boli uzavreté niektoré chodníky, tak sme narýchlo zmenili plán a vybrali sa do Prielomu Hornádu a Kláštorskou roklinou na Kláštorisko. Najhoršie bolo, že tempo diktoval naspídovaný tínedžer, ktorý si niečo naťukal do svojich inteligentných hodiniek, nasadil slúchatká a vyrazil tempom Uliho Stecka. A my za ním na kyslíkový dlh :-) Na Kláštorisku nás počkal s tým, že keby ešte viacej pridal, mohol to stihnúť za hodinu (Z Podlesku, cez prielom Hornádu a Kláštorskú roklinu je to písané na 2h15m)
Po občerstvení, dole naspäť to potom zbehol podobným tempom. Neviem, ako ho tie inteligentné hodinky motivovali, čo mu púšťali do slúchadiel, ale dnes by predbehol aj tých cyklistov. Kiež by podobným tempom robil aj domáce práce a vynášal smeti.
Hlavný cieľ zájazdu - Slovensko-rajský triatlon sme absolvovali v nedeľu. Ráno turistika, Suchou Belou hore (písaný čas 2h, ale naspídovaný tínedžer to vybehol za 1h10min), potom prvá časť horskej cyklistiky na požičaných bicykloch na Kláštorisko, tam krátke občerstvenie, potom opäť turistika a zostup do doliny Kyseľ a lezenie na feráte Kyseľ.
Nakoniec návrat na Kláštorisko a cyklistika nazad na Podlesok. Pekný ďeň za nami, len keby sme nemuseli v kuse naháňať toho mladého veveričiaka.
Možno keď to tie jeho inteligentné hodinky spracujú a pošlú do ústredia, tak mu olympijskú medailu pošlú poštou. A potom s Aďou dostaneme striebro a bronz !!!
Výber z fotiek je tu...
