Nultý a prvý deň

Na dovolenku sme vyrazili v stredu večer o šiestej. Kedže cesta prebehla bez zdržaní, dovolili sme si švorhodinové zdriemnutie na pumpe pred Florenciou a potom ešte navštevu Pisy (tých murárov čo stavali tú vežu poznám osobne!!!) a prechádzku Livornom. Trajekt do Bastie prebehol v pohode a po absolvovaní večerných zápch v Bastii sme po ďaľších 2 hodinách dorazili do campingu, 10 minút pred jeho zatvorením. Našťastie sme mali rezerváciu, pretože to bolo posledné voľné miesto. Stan sme stavali potme.

2.deň

Oddych, vyvaľovanie sa na pláži a prechádzka Solenzarou

3.deň

Výstup na Monte Santu a lezenie pod vrcholom na cvičných skalkách. Zistili sme, že korzické hodnotenie ciest je o čosi vyššie ako u nás, a navyše formu na začiatok dovolenky sme mali nulovú (lezenie v telocvični je iná disciplína) tak sme poliezli len nejaké štvorky, päťku som vzdal v polovici naťahovania

4. deň

Feráta Solenzara. Súkromna platená feráta ( a dosť mastne), ale postavená ako čistý adrenalín s množstvom spúšťacích traverzov na kladke (pre znalcov Tyrolský traverz alebo Flying fox) ponad potok, alebo hlboké rokliny a množstvom ďaľších chuťoviek ako himalájske mosty, drôtená sieť. V hornej časti feráty je množnosť vybrať si ľahšiu, alebo extrémnu časť, takže s Kaťou a Matejom sme išli samozrejme tú a poriadne si vyťahali ruky a nohy na 30metrovom previse. Z vrcholu sme zostupovali ďaľšími ferátovými atrakciami a absolvovali niekoľko ďaľších spustení, pričom najdlhší mal 230m

5.deň

Lezenie v Conco, v nádhernom prostredí s krásnymi výhľadmi (forma sa prudko zlepšuje, už sme dali aj nejaké päťky) a potom výlet do Porto Vecchio (samozrejme pizzeria). Matúš si kúpil v intersporte šnorchlovaciu výstroj a samozrejme ju musel ešte večer vyskúšať.

6. deň

Dážď ovplyvnil náš program, takže sme dali oddychový deň spojený s návštevou Bonifacia. Cestou je to len okolo 70km, ale trvalo to asi 2,5 hodiny. Krásne starobylé mesto postavené na bielom útese. Úzke uličky, množstvo turistov a schody vytesané do útesu vedúce až dole k moru (Schody krála Aragónskeho, vraj vytesané za jednu noc). Obed sme si dali v miestnej reštike a po ďaľších 2 hodinách cesty sa vrátili do campu, okúpali sa a pooddychovali.

7. deň

Počasie sa už zlepšilo, aj keď na hrebeni bol ešte stále 100km vietor, ale ani to nás neodradilo od túry k Trou de la bombe, skalnému útvaru/ diere na hrebeni pri Col Bavella. Pod „dierou“ bolo treba zvládnuť niekoľko horolezeckých miest (samozrejme bez istenia) a hore fúkalo tak, že som myslel že ma cez tú dieru prefúkne na druhú stranu.

Pri návrate sa Matúš šmykol na koreni a padol na ruku, takže sme absolvovali divokú jazdu po horských cestičkách ako skratku do Porto Vecchio na RTG. (Normálna cesta by trvala vyše 2 hodín, táto skratka iba 1,5h) Nakomiec sa ukázolo, že ruka je v pohode, iba narazená, takže sme večer boli ešte v Ghisonacii na koncerte AC/DC Tribute

8. deň

Lezenie na Col Bavella. Krásna oblasť s pevnou skalou a nádhernými výhľadmi. Výber ciest bol ale limitovaný iba na tie, ktoré boli voľné, lebo tam bolo strašné množstvo lezcov. Ale schuti sme si zaliezli, aj Matúško liezol ako divý (Neviem či zásluhou francúzskeho zdravotníctva, ale ruka bola úplne OK)

9. deň

Pôvodne sme chceli ísť liezť do Chisy, kde sme sa aj vybrali, ale po 2 hodinách blúdenia v chrastí, bodliakoch a hustom poraste sa nám nepodarilo nájst lezeckú oblasť a vzdali sme to. Nakoniec sme stretli dvoch francúzskych lezcov, čo nám vysvetlili cestičku, ale už sme nemali energiu a vyhlásili sme to za oddychový deň.

10. deň

Na druhý pokus sa nám podarilo ísť liezť do Chisy. Bolo to super. Boli to v tieni. Boli sme tam sami (plus pár jašteríc). Zaliezli sme ako draci, všetky možné obtiažnosti, dokonca Matúš vytiahol štvorku. Potom sme sa boli okúpať v horskom potoku a večer zasa hrať billiard v campingu

11. deň

Poldenná túrička ku kaskádam Purcarracia, popri vodopádoch a popri canyonigových družstvách. Trochu sme sa omočili na hornej hrane 50 metrového vodopádu na doplnenie adrenalínu. Večer sme zbalili čo sa dalo a dali pizzu v campingovej pizzerii.

12. deň.

Vyrazili sme z kampingu o ôsmej ráno, stihli prehliadku Bastie, nalodili sa s polhodinovým oneskorením a z Livorna vyrazili na 1100km cestu o pol siedmej večer. Domov sme dorazili o piatej ráno.

Bolo to super, radi si Korziku ešte niekedy zopakujeme. Pár vybraných fotiek je zavesených tu...