S Maminou sme strávili pekný týždeň na Madeire, plný turistiky a spoznávania. 

Výber z fotografií je tu...

Podrobné denné zápisky su ..

Den 1 

Sedime a cakame na tu zeleznu potvoru na letisku vo viedni. Andrejka tu spravila mensi skanal, ked jej na bezpecnostnej kontrole nasli vonavku a pilnik na nechty. Hadala sa svojou skvelou nemcinou, ze "ich bin nicht terorist, das ist only psss psss". Tak ju nakoniec pustili :-))

No necestuj s takou nebezpecnou zenou :-))
 

Dorazili sme spravne. V lietadle som daval pozor na tu nebezpecnu teroristku vedla mna (mala pilnik na nechty), ze som ani nemohol zaspat. A ked som uz konecne zaspal, tak ma vzdy zobudil tlsty Franz za mnou, ked kopol kolenom do mojho sedadla, tresol o opierku, nahlas zachriachal a nakoniec mi iste aj jednu tresol po hlave, ked sa snazil svoj tlsty zadok vysukat z radu sedadiel aby mohol ist na zachod. V tom okamihu som bol nachystany, ze okamzite pociti tvrdost slovenskej paste, ale pomyslenie, ako vyvadzaju z lietadla teroristku a nasilnika v kozi oravskeho pacifistu ma zastavila. Tlsty Franz z rakuska teda dorazil bez ujmy...

Z letiska sme sa lokalnym autobusom doviezli do Funchalu, a potom po 25 minutovej prechadzke sme dorazili do hotela. Autobus poznal este asi druhu svetovu, zato jeho sofer urcite nepoznal pud sebazachovy. Valil na plne pecky co to dalo rovinky, serpentiny, ziaden problem. V podstate to bol taky domaci Niki Lauda ako bonus od Fly Niki (leteckej spolocnosti ktorou sme prileteli)

Hotel je plny francuzskych dochodcov, sme tu jedini mladi. Celkovo tu su sami stari chreni , bud anglicania, alebo frantici, a este vsetci su zvyknuti na nemcov. Ale evidentne ich moc radi nemaju.
Na veceru som siel v talianskom tricku.
Vrchny mi hovori ze nech si dame pivo, ze maju lokalne Madeirske, a ze je omnoho lepsie ako tie nemecke patoky. A ze taliani su dobri futbalisti.
Hovorim, ze suhlasim, ale ze nie som talian.
Vrchny sa zlakol (mysliac si ze som teda nemec) a snazil sa zachranit a vravi, ze vsak aj nemci su dobri futbalisti, vsak bayern atd...
Vravim, ze suhlasim, ze ale nie som ani nemec, ze som Slovak
Vrchny: "Slovaci su najlepsi futbalisti, kam sa hrabe Portugalsko"

Zajtra viac o prirode(ak zasa nebudu nejake dobre historky)
M.

PS. Teroristka uz spi, idem jej schovat ten pilnik :-))))

Den 2

Dnes sme absolvovali prvu zoznamovaciu turu. Este v meste nas odchytil nejaky domaci a presviedcal nas, aby sme tam nesli, ze to je "very dangerous" a ze tam zahynul pred 2mi rokmi jeden anglican a pred dvomi tyzdnami tam nejaky belgican hodil papulnaka zo skaly. Neposluchli sme ho a dobre sme spravili. Bolo to uplne v pohode, ten domaci presviedcac, keby videl nase Janosikove diery, tak by skolaboval uz na parkovisku. Na turu sme sa vyviezli lanovkou a potom sme sli dole strmym kanonom okolo potoka (vyschnuteho), s krasnymi vyhladmi na mesto a more.
Po obede v meste sme posedeli v kaviarnicke pri super jazzovej kapele (2 gitary, basa a bicie), pri kavicke a pivecku. Najvacsi dnesny sok sposobil plesaty chlapik v ruzovych minisatach a v topankach na opatkoch labzujuci po pesej zone. Inak takych 4 percentnych tam bolo viac, ale tento bol top. Bleeeeee


 Po ceste na ubytko sme si pozicali korzicku ( taku istu s akou odchadzal Meciar z politiky, len novsiu).

Zapisal Martinko

Den 3

Tak ahojte, dnes som sa po dlhom prehovarani tatina konečne dostala k i-padu ja.
Takže dnes to bolo faaaaakt huste. Rano sme si dali budik, aby sme vyrazili skoro, lebo nás čakala náročná túra na Pico Ruivo 1862 mnm. Je to najvyšší kopec na ostrove. Keďže včera sme si prezieravo vybavili auto, už nás nič ráno nezdržiavalo. Po menšom blúdení po Funchalských sídliskách (lebo naša navigácia si povedala, že aj to musíme vidieť) sme sa "preštrikovali" na jednu z hlavných ulíc smerom do kopcov, ale asi až po 1 km sme si uvedomili, že ulica je síce obojsmerná, ale domáci ju používajú iba na cestu nadol ( sklon bol hustyyyyyyyyyy), lebo auto nám kapalo aj na 1-tke. Spojka smrdela, auto dychčalo, ale my sme si povedali, že to dáme. A dali sme. (bol to nervák)

Okolo 9-tej sme dorazili na parkovisko pri reštike na Pico Arieiro(1810 nmn), kde bol východzí bod na Pico Ruivo. Výškový rozdiel síce nie je veľký, ale trasa klesá a stúpa o niekoľko 100 metrom hore a dolu. Sumárne sme nastúpali a naklesali po 1000 metroch. Musím povedať, že moje kolená dostali riadne zabrať, ale vydržali, čo je podstatné. Išli sme západnou, kratšou, tunelovou cestou a naspäť východnou dlhšou cestou s náročným stúpaním a klesaním. Obed sme si pod vrcholom v chate nedali, lebo nič nemali. Vlastne mali - schnaps, s medom a citronom (bol mňam) a to nám dodalo potrebnú energiu na cestu naspäť. Myslím, že na spiatočnej ceste som rozmýšlala už aj o tom, ako chodia beznohí ľudia na Everest, lebo som si chcela z nich zobrať príklad.

Ešte taká pikoška z dnešného dňa. Keď sme sedeli na terase chaty pod vrcholom, prišla skupinka francúzov. Jeden vybral z batoha flašu červeného vína, vývrtku, pohár. Otvoril si sedmičku červeného vínečka, nalial si do pohárika a nebolo spokojnejšieho človeka na terase.
Teraz sedíme na balkóne našej izby a myslíme na Vás...
Zajtra plánujeme ísť autom na okružnú jazdu po západnej časti ostrova. Dnes večer nás na prechádzke oslovil jeden taxikár, či nechceme odviesť niekde..., ale nakoniec nám porozprával nad mapou ostrova, čo je najlepšie navštívit na západnej časti ostrova, tak sme si spravili plán.

Ada

Dodatok od Tatina: Horske chaty na Madeire su horsie zasobene ako Tvrdosinsky stanicny bufet. Maju len 3 veci: pivo, kolu a chipsy. V Tvrdosine maju styri (aj borovicku:-))), ale zachody maju uplne rovnake ...

Den 4

Dnes sme isli okruznu automobilovu jazdu po ostrove. Hned zrana sme sa zastavili na najvyssom utese v Europe a 2hom najvyssom na svete (vraj), vo vyske 580m kolmo nad morom. Potom sme pokracovali cez horsky priesmik Ecumeada na sever ostrova a vo Sao Vicente sme boli v lavovej jaskyni (neboli tam ziadne stalaktity ani stalaktaty, iba vsetko od sopecnej lavy.) Potom sme pokracovali po severnom pobrezi na zapad s niekolkymi zastavkami pri vodopadoch a "muzikovej" kamennej plazi. (nie muzika ale kamenní mužíci). Na obed sme dorazili do Porto Moniz na severozapadnom cipe, kde sme si dali pizzu a obkukli prirodne morske kupele. Dalej sme pokracovali vnutrozemim po hrebeni naspat na vychod a zastavili sme sa na jednu turu na Pico Ruivo do Paul 1640m, co bolo uplne ine prostredie ako vcera. Zatial co vcera sa to viac podobalo na Dolomity, dnes to bolo ako hrebenovka Nizkych Tatier. Vecer sme stihli este pozriet sochu Krista nad Funchalom a navstivit miestny trh. Stihli sme toho dost, tak si davame pifko a mozno skocime na nejaky jazzovy koncert do blizkeho pubu (ak presvedcim teroristku:-))

Martinko

PS: Ten Meciar si z tej politiky mohol odniest aj nieco lepsie ako korzicku, lebo tato nasa je riaden smejd. Nevladze, netaha, ale zere jak besna. Viac ako 100km/h to vytiahne len dole z kopca, hore to ide max. 50km/h ledva ledva na dvojke. Pravdou je, ze ale cesty su tu inak strme ako u nas. Ada ma utesovala ze vsak som na dialnici predbehol jeden nakladak, ale to bolo dole z kopca :-))
 

Den 5

Sedime v anglickom pube, cakame na zivu kapelu, regenerujeme, a robime plany na zajtra. Dnes sme dali 2 tury doobeda a presli sever a vychod ostrova poobede. Stretli sme na ture prvych slovakov ( z Vrboveho), teda neratam tych par v hoteli. Corsicka dostala zasa riadne zabrat, cesty prvej triedy (niektore) su este horsie ako lokalka na Kubinsku holu, hrbolatejsie, zatocenejsie a hlavne uzsie. Miestami sa neobidu 2 auta. Je to divocina a to doslova, ale aj tak je to parada. Priroda je divoka a miestami velmi bujna. Musime koncit, kapela zacala hrat...

Den 6

Chvalime Mateja, ze nam posiela spravy z domova, ze pokosil zahradu a opravil kotol. Moze si za odmenu pustit pocitac :-))
Len to s tou korzickou asi nezistil presne, lebo keby mala 85koni, ako pisal, tak by som nemusel chodit stale na dvojke-trojke

Dnes sme boli na 2 turach v okoli Ribeiro Frio, jedna okolo levady, potocka vodopadikov atd. A druha na vyhliadku Balcoes, odkial by sme pri dobrej vyditelnosti videli vrcholovu hrebenovku, ktoru sme sli vo stvrtok, ale vrcholce kopcov boli v hmle, a z hrebenovky bolo vidno iba sedla. Nevadi, lebo ostatne vyhlady boli super, hlavne na sever smerom k oceanu a orliej skale.
Na obed sme sa zastavili v miestnej restike, Mamina si dala spagety a ja som si dal miestnu specialnu polievku, ktora bola super, aj mamina mi zavidela :-)))

Vcera vecer sme boli v Anglickom Pube s nazvom "Hole in one", kde hrava kazdy vecer ziva muzika. Predvcerom tam bol taky nudny gitarista co hral vzdy iba na jednej strune, ze to by aj Kata lepsie zvladla a navyse take otrasne "slagre", ze sa to nedalo pocuvat. Vcera ale hrala trojica (klavir, bycie+timpany a spevacka) a hrali celosvetovo zname hity (popiiik 90 roky az sucasnost) prearanzovane do jazzu, celkom dobre to znelo, ale Metallicu ani Horkyze slize zjazzovat nevedeli :-))) Nehrali ani stareho jazzmana o polnoci na esteeeveee dva.

Inak je to tu ostrov samych starcov. Vsetci turisti su tu dochodci, najviac je frantikov asi 80%. Frantikov clovek spozna hned, lebo zasadne zdravia "bonjour" ako keby boli doma vo francuzsku. Sovinisti. Anglicania, ti su zasa lenivi sa niekam trepat, tak sa vyvaluju dole v meste pri hoteli a vecer sedia po krcmach. Na turistike nestretnete ani jedneho. A nemcurov clovek zbada podla toho, ze ani v najuzsom mieste, kde sa treba obist neuhnu, ale zasa pocut ich na 100metrov. Jo a cesi.... Ale to poznate :-))

 Den 7

Dneska kvoli vacsej srande
S maminou sme si dali rande
Neprdeli sme na verande
A aby sme nezbludili dande
Vysli sme na Pico Grande

A dodatok vecer?

Mamina si spravila vlasy,
Teraz ide balit asi
Cakaju nas horsie casy
Na letisku ukazeme pasy
A hor sa makat do roboty jak ďasy:-((((

Napisal baaaasnik tatino


Ako na uvod napisal nas basnik, dnes sme boli na Pico Grande 1654 mnm. Rano sme si privstali, lebo hmla sa drzi do obeda v dolinach a okolo 11-tej zacne stupat nahor. To by nam zhorsilo orientaciu pri navrate (aspon tak pisal sprievodca). Ale dobre sme spravili, lebo cestou tam sme mali nadherne vyhlady, asi naj... za cely tyzden nasho pobytu tu. Na vrchol sme vystupili o 11:11 hod. miestneho casu. Nezdrzali sme sa na vrchole dlho lebo zacala stupat hmla k vrcholu a tak sme sa pobrali dolu. Tura bola velmi exponovana a narocna, ale stala za to. K autu sme dorazili v uplnej hmle. Inak cesta nahor na parkovisko bola adrenalinova. Strme stupanie na zaradenej jednotke cca 8-10 km. Poobede sme este zasli do mesta na nakupy a pohar vinka ( ved ako inak).
Vcera vecer sme boli v nasom oblubenom podniku - Hole in one- kde som si pre zmenu dala mojito (2x) a tatino pivko. Hral tam chlapik na elektrickej gitare a bola to paradicka.
Uz sa tesime domov, konecne sa vyspime vo svojej posteli ......

Zapisal mamina.

Den 8

Dnes doobeda sme boli na ture na najvychodnejsi cip ostrova, prezliekli sme sa na parkovisku a isli rovno na letisko, kde sme nechali korzicku

Sedime v odbavovacejhale na letisku a cakame. Stretli sme tlsteho franza, dufam, ze nebude sediet pri nas. Teroristka tentokrat presla cez kontrolu v pohode, ale len co si odbehla na WC spustil sa tu alarm. Nemozem ju ani na chvilu pustit z oci :-))

Tesime sa domov