Novinky

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 119

Tak sme tu opäť. Už asi piatykrát, ale tentokrát inak. Vždy sme tu boli viacerí, s deťmi malými, strednými, veľkými, s kámošmi, vždy sme leteli z Bratislavy do Alghera, a vždy na konci leta, na konci augusta alebo začiatku septembra. Teraz dvaja, v máji, a z Viedne do Olbie. Ale život je zmena a každý deň dobrodružstvo. Od poslednej lyžovačky uplynuli už dva a pol týždňa, a netreba zaháľať, treba sa hýbať a naštartovať letnú sezónu.
Výhodne sme využili deň voľna, ale zároveň sme zistili, že polovica Bratislavy má namierené na nákupy do Viedne, takže naša cesta na letisko sa dosť skomplikovala zápchami na rakúskych hraniciach. Nakoniec sme prerazili takmer ilegálne po skorozabudnutej starej ceste medzi Jarovcami a Kitsee, na ktorú si nakupuchtiví Bratislavčania nespomenuli. (Navigoval Matúš za použitia najnovších technológii)


Na letisku vo Viedni sme absolvovali novinku, za-checkuj si kufre sám. To znamená príď k automatu, naskenuj si letenky, zalep si vytlačený lístok na kufor, zváž si ho, pošli ho na bežiaci pás a modli sa, aby dorazil tam kam ty. Ďaľší level bude, že zaplať a odpilotuj si lietadlo sám…

Podrobnosti
Kategória: Cesty
Návštevy: 601

Tento rok sme sa vybrali s kamoškou Radkou na cesty a zavialo nás až do ďalekej Indie. Hneď zrána sme mali stresy nakoľko lietadlo do Mníchova nám meškalo, no tam sme mali len 2 hodiny na prestup. Našťastie sme všetko stihli a stresy ostatných, že 2 hodiny sú málo sa nevyplnili, no väčšie obavy sme mali o tašky. Po príchode nás už čakali SMS-ky od maminiek, že v Dillí sú záplavy a hneď nám to potvrdili aj domáci. K tomu sme sa dozvedeli, že tak akurát prebieha aj nejaký flautový festival a aj protest farmárov, takže mesto je plné, ťažko prechodné a polka pamiatok je zatvorená. Pomenili sme preto rýchlo plány a rozhodli sa ísť najprv do Agry.

Tri a pol hodinová cesta do Agry bola silný zážitok, nielen kvôli nezvyku na jazdenie po druhej strane cesty, ale aj kvôli tomu, že človek normálne nie je zvyknutý na ich divoký štýl jazdy pomedzi kravy prechádzajúce sa po ceste. O asi 8 ráno sme prišli do Agry na hotel (cca 28 hodinách na cestách), kde sme sa tešili, že sa aspoň trocha prespíme a poobede môžeme ísť do mesta.

Ako prvú sme navštívili pevnosť Agra Fort, ktorá ma prekvapila najmä farbou – červený kameň sa opakoval hlavne v Rajasthane a nie len v pamiatkach, ale aj celkovo v meste alebo aj občas vo forme piesku popri ceste.

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 614

Konečne sme vypadli z tých horúčav a vyrazili zasa do hôr. Program máme už tradičný, poohmatávať nejaké skaly, trochu sa zapotiť, pokochať sa výhľadmi, načerpať energiu, doplniť endorfíny, dopamíny, adrenalíny a iné drogy, dobiť čakry a zharmonizovať psyché.

Vyrazili sme ako vždy zavčasu, aby sme začali už po ceste. V pláne bola feráta Millnatzerklamm, na ktorej sme už boli v 2017, ale opakovanie matka múdrosti. K feráte sa ide po strmej a divokej serpentínovej ceste, kde sa neobídu 2 autá a pred koncom cesty je rampa z automatom na peniaze. Prišli sme za nejakým nemeckým autom, ktorého šofér asi nechápal po nemecky, že tam musí dať 5€, lebo aj tak sa tam nemá kde otočiť. Nakoniec nahádzal mince, rampa sa zdvihla, ale nemec nebol dosť rýchly a kým sa pohol s autom, rampa bola už zasa dole. Nevadí, na druhý pokus to už zvládol. My sme nemali mince, ale iba bankovky a tie automat odmietal, našťastie Aďa povymieňala našu 5 evrovku za nemecké mince od ďaľších turistov a prešli sme.

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 715

Po dlhom čase opäť na cestách! Už sme si to zaslúžili. Túto dovolenku sme síce naplánovali už dávnejšie, ale posledné týždne boli mimoriadne hektické a na nejakú špeciálnu prípravu nebol čas a už vôbec nebol čas na to dať sa do pohody a začať sa tešiť.

Ešte včera večer sme boli vo Viedni na famóznom rockovom koncerte, vrátili sme sa až dnes nadránom, ráno sme už boli s autom na STK, aby sme sa potom konečne zbalili a vyrazili opäť do Viedne na letisko. Zaviezol nás Matúš, a počas čakania na meškajúce lietadlo sme konečne mali čas začať sa tešiť.

V lietadle sme dospávali spánkový deficit, ale realita na letisku v Barcelone nás rýchlo prebudila. Blúdili sme tam ako malí Jojovia z dediny. Rovnako v metre, keď my sedláci dedinskí, čo poznajú metro len z Pitztalu, vystúpime a nikde žiaden sneh..

S kuframi plnými horolezeckého vercajgu, sme sa vláčili po tých schodiskách v metre nie kvôli tomu aby sme vyzerali ako sedláci v meste, ale aby sme si potom užili aj zvyšok pobytu. (O tom až neskôr… ) Nakoniec sme sa dotrepali na ubytko v centre Barcelóny, dali pivo a išli spať.

  • Nachádzate sa tu:  
  • Hlavná stránka