Novinky

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 26

Tentokrát sme si naplánovali niečo iné a niečo nové. Začali sme netradičným presunom do nemeckého Regensburgu, pozrieť kamaráta Vrciaka, odkiaľ sme ráno pokračovali na juh do Brentských Dolomitov. Zatiaľ sme v tejto časti Dolomitov na pravom brehu Adige boli len v zime, v lyžiarskych strediskách vo Val di Sole a v Madonne di Campiglio, ktorá sa stala naším prvým tohtoročným cieľom.

Po ceste sme sa zastavili v Mezzolombarde na feráte Val dei Ri, ktorú počas jazdy vybrala Aďa.

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 165

Tak sme tu opäť. Už asi piatykrát, ale tentokrát inak. Vždy sme tu boli viacerí, s deťmi malými, strednými, veľkými, s kámošmi, vždy sme leteli z Bratislavy do Alghera, a vždy na konci leta, na konci augusta alebo začiatku septembra. Teraz dvaja, v máji, a z Viedne do Olbie. Ale život je zmena a každý deň dobrodružstvo. Od poslednej lyžovačky uplynuli už dva a pol týždňa, a netreba zaháľať, treba sa hýbať a naštartovať letnú sezónu.
Výhodne sme využili deň voľna, ale zároveň sme zistili, že polovica Bratislavy má namierené na nákupy do Viedne, takže naša cesta na letisko sa dosť skomplikovala zápchami na rakúskych hraniciach. Nakoniec sme prerazili takmer ilegálne po skorozabudnutej starej ceste medzi Jarovcami a Kitsee, na ktorú si nakupuchtiví Bratislavčania nespomenuli. (Navigoval Matúš za použitia najnovších technológii)


Na letisku vo Viedni sme absolvovali novinku, za-checkuj si kufre sám. To znamená príď k automatu, naskenuj si letenky, zalep si vytlačený lístok na kufor, zváž si ho, pošli ho na bežiaci pás a modli sa, aby dorazil tam kam ty. Ďaľší level bude, že zaplať a odpilotuj si lietadlo sám…

Podrobnosti
Kategória: Cesty
Návštevy: 639

Tento rok sme sa vybrali s kamoškou Radkou na cesty a zavialo nás až do ďalekej Indie. Hneď zrána sme mali stresy nakoľko lietadlo do Mníchova nám meškalo, no tam sme mali len 2 hodiny na prestup. Našťastie sme všetko stihli a stresy ostatných, že 2 hodiny sú málo sa nevyplnili, no väčšie obavy sme mali o tašky. Po príchode nás už čakali SMS-ky od maminiek, že v Dillí sú záplavy a hneď nám to potvrdili aj domáci. K tomu sme sa dozvedeli, že tak akurát prebieha aj nejaký flautový festival a aj protest farmárov, takže mesto je plné, ťažko prechodné a polka pamiatok je zatvorená. Pomenili sme preto rýchlo plány a rozhodli sa ísť najprv do Agry.

Tri a pol hodinová cesta do Agry bola silný zážitok, nielen kvôli nezvyku na jazdenie po druhej strane cesty, ale aj kvôli tomu, že človek normálne nie je zvyknutý na ich divoký štýl jazdy pomedzi kravy prechádzajúce sa po ceste. O asi 8 ráno sme prišli do Agry na hotel (cca 28 hodinách na cestách), kde sme sa tešili, že sa aspoň trocha prespíme a poobede môžeme ísť do mesta.

Ako prvú sme navštívili pevnosť Agra Fort, ktorá ma prekvapila najmä farbou – červený kameň sa opakoval hlavne v Rajasthane a nie len v pamiatkach, ale aj celkovo v meste alebo aj občas vo forme piesku popri ceste.

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 652

Konečne sme vypadli z tých horúčav a vyrazili zasa do hôr. Program máme už tradičný, poohmatávať nejaké skaly, trochu sa zapotiť, pokochať sa výhľadmi, načerpať energiu, doplniť endorfíny, dopamíny, adrenalíny a iné drogy, dobiť čakry a zharmonizovať psyché.

Vyrazili sme ako vždy zavčasu, aby sme začali už po ceste. V pláne bola feráta Millnatzerklamm, na ktorej sme už boli v 2017, ale opakovanie matka múdrosti. K feráte sa ide po strmej a divokej serpentínovej ceste, kde sa neobídu 2 autá a pred koncom cesty je rampa z automatom na peniaze. Prišli sme za nejakým nemeckým autom, ktorého šofér asi nechápal po nemecky, že tam musí dať 5€, lebo aj tak sa tam nemá kde otočiť. Nakoniec nahádzal mince, rampa sa zdvihla, ale nemec nebol dosť rýchly a kým sa pohol s autom, rampa bola už zasa dole. Nevadí, na druhý pokus to už zvládol. My sme nemali mince, ale iba bankovky a tie automat odmietal, našťastie Aďa povymieňala našu 5 evrovku za nemecké mince od ďaľších turistov a prešli sme.

  • Nachádzate sa tu:  
  • Hlavná stránka