Zvažovali sme ešte konco-sezónnu lyžovačku v Ischgli alebo na ľadovci, ale cena skipasov spojená s vystúpením Christiny Aguilleira spôsobila, že sme na poslednú chvíľu zmenili názor, kúpili letenky, zarezervovali ubytko, v požičovni auto a vyrazili do Kalábrie.
Vo štvrtok poobede sme sa s Fidjiho taxislužbou dostavili na Bratislavské letisko a podvečer sme už boli v Lamezia Therme.
V autopožičovni nás zasa slušne "podojili" na všakovakých dodatočných poplatkoch, a vyfasovali sme úplne nový Renault Captur (najazdených 16km). Po štvrťhodinke sme dorazili na dohodnuté ubytovanie a vyrazili do mesta na večernú pizzu.
Piatok ráno sme vyrazili na spoznávaco-okružnú jazdu popri pobreží Kalábrie. Prvá zastávka bola asi po 25km pri mestečku Pizzo, v jaskyni /vytesanom kostole Piedigrotta. Je to svätyňa, ktorú podľa legendy slúbili vybudovať stroskotaní Neapolsky námorníci za svoju záchranu okolo roku 1600, neskôr ju budoval miestny sochár a následne jeho syn a synovec.
Kostol je vytesaný celý v skale nad morským útesom, vo vnútri je plný sôch vytesaných priamo v skalnom masíve. Potom sme sa presunuli do centra Pizzo, mestečka na skalnom útese s hradom Murat z 15.storočia. Preslávil sa najmä popravou neapolského kráľa Joachima Murata, švagra Napoleona Bonaparte , čomu bola venovaná aj celá expozícia. Na hlavnom námestí sme si dali miestnu špecialitu – zmrzlinu Tartufo di Pizzo v tvare gule so stredom s pistáciovou pastou a posypanú pistáciami.
Pokračovali sme do mesta Tropea, postavenom na skalnom útese s výbežkom, na ktorom je svätyňa sv. Márie, ktorú sme navštívili, poprechádzali sa úzkymi uličkami centra, dali si obed s miestnymi špecialitami z červenej cibule a ochutnali aj kalábrijsko Tropeaskú Arancini , čo je ryžová guľa plnená v tomto prípade samozrejme s červenou cibuľou, obalená v trojobale a vysmažená.
Poobede sme vyrazili na západný cíp Capo Vaticano, kde je maják, výhľady na Sicíliu a sopku Stromboli (ktorá dymila) a potom do mestečka Scilla, v špičke talianskej „čižmy“, už iba kúsok od trajektu na Sicíliu. V mestečku bol blázninec, všetci chceli využiť voľný deň, teplé počasie a dostať sa na pláže, ulice tam boli zapchaté, preplnené, klasický taliansky chaos, ale stihli sme pochodiť celé centrum aj hrad Castello Ruffo di Calabria na skalnom výbežku. Spiatočnú cestu sme absolvovali večer už po diaľnici, ak sa to tak dá nazvať, lebo kvalita asfaltu je tu ako na prípojke na družstevný majer. Na lokálnych cestách je to ešte horšie.
V sobotu sme ráno vyrazili smerom na východ od Tyrhénskeho pobrežia k Jónskemu moru, do dedinky La Castella, kde je priamo v mori postavený hrad – Castello Aragonese. Ten bol ale zavretý, lebo je vraj reštaurovaný, ale žiadne práce tam vidno nebolo, eurofondy skončili asi niekde inde.
Pochodili sme aspoň po okolí, trochu si zalozili po skalách, zabouldrovali na hradbách, pochodili dedinu a pri spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili v meste Catanzaro, kde sme mali problém nájsť otvorenú reštauráciu na obed, ale nakoniec sme našli aspoň lokálny miestny bufet. Poobede sme sa vrátili do Lamezie a vydali sa na dlhú prechádzku po meste do centra, k centrálnemu námestiu kostolu a hradu. Večer sme zakončili v miestnej, nám už známej pizzérii.
V nedeľu ráno sme vyrazili na letisko, odovzdali auto, naraňajkovali sa, a dofičali domov s rekordným 50 minútovým predstihom.
Zopár ďaľších fotiek je tu...
