Novinky

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 1510

Tohtoročnú letnú dovolenku sme si naplánovali v aktívnom duchu. Veľa pohybu, žiaden oddych. Začali sme hneď zhurta. Po včasnom rannom vstávaní sme už o deviatej ráno nastupovali pri Mondsee (jazero pri Salzburgu) na ferátku Schoeber, v hrebeni Drachenwand, síce ľahkú, ale s prevýšením 400m v kompletnej zostave aj s Matúškom. Za 2 hodinky sme pohodlným tempom stáli na vrchole a kochali sa výhľadmi na okolité jazerá. Okružnou trasou sme sa potom vrátili k autu a pokračovali k cieľu našej cesty do dediny Nassereith v Tirolsku, kde sme mali zabezpečené ubytovanie.

Druhý deň sme vyrazili cez horský prechod Fernpass do Nemecka, do Legolandu. Opať sme vstávali zavčasu, a po 200km ceste sme boli okolo desiatej v Legolande. Deti vyskúšali všetky možné atrakcie od rôznych kolotočov až po adrenalínové horské dráhy, ale najviac sa im páčilo v autoškole, kde sme ich „odložili“ na trištvrte hodiny. Neviem ako sa im podarilo rozumieť výkladu v nemčine a zvládnuť teoretickú časť kurzu, ale v praktickej uspeli v pohode a dostali nemecké „Lego“ vodičáky. Z Legolandu sme odchádzali okolo ôsmej večer a ďaľšie 2 hodiny nám trvala cesta späť.

Ďaľší deň sme išli do údolia Őtztal k obrovskému vodopádu Stuibenfall, popri ktorom sú vybudované z jednej strany vyhliadkové konštrukcie vysunuté až nad vodopád a z druhej strany je športová feráta. Hneď na začiatku feráty sme zistili, že toto by bolo na Matúška príliš veľké sústo (Začínalo sa povrazovým mostíkom ponad potok), tak sme sa rozdelili a Mamina s Matúškom šli hore po turistickej trase a filmovali nás s Matejom a Kaťou na druhej strane na feráte. Feráta bola vedená naozaj veľmi atraktívne a adrenalínovo, v najvyššej časti išla priamo kolmo hore popri vodopáde, takže prúdy vody svišťali okolo nás a pod nami 200m nič iba niekde dole dno vodopádu. Hore bol ako klinec ešte jeden lanový mostík rovno ponad začiatok vodopádu, takže okrem adrenalínu sme boli aj trochu mokrí. Naspäť sme zišli turistickou trasou okolo vyhliadkových platforiem a dole si dali v pizzerii obed. Podvečer sme sa ešte išli spustiť v Imste vraj najdlhšou horskou bobovou dráhou na svete (Meria vyše 3,5 km a jazda trvá okolo 10-12 minút). Bolo to super, len Matúško kritizoval Kaťu, že išla moc pomaly a brzdila ich s Maminou.

Štvrtok sme sa vyviezli lanovkou z Imstu k Alpjochu a zaistenou cestou Drischlsteig sme išli k chate Muttekopfhűtte, pred ktoru sme ešte odbočili a absolvovali jednu ferátu – Wasserfall klettersteig, tentokrát ale už všetci aj s Matúškom. Feráta bola niekoľkokrát zatočená okolo kaskád vodopádu, s jedným lanovým mostíkom, na ktorom som Matúška musel zavesiť na odsadák a tomu sa hompáľanie vo vzduchu nad vodopádom tak páčilo, že zahlásil: „Tu si musím oddýchnuť“, aby si predĺžil atrakciu. Mamina bola na mňa nahnevaná, že toto vraj už bolo moc, ale zvládli sme to v pohode, deti sa nebáli, iba Matúško povedal, že: „Toto bolo husté.“ Po obedíku na Muttekopfhűtte sme zostúpili za hodinku na medzistanicu lanovky a odtiaľ sme sa dole spustili opäť bobovou dráhou ako predchádzajúci deň.

Celý čas sme mali výborné počasie, super sme si to užili, aj keď unavení, ale spokojní sa vrátili domov.

Fotogaléria je tu...

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 1537

K jazeru Mondsee v oblasti Salzburska sme sa vybrali s Maminou bez detí, kedže tie si užívali prázdniny v Čachticiach. Aby bola romantika väčšia, išli sme do campingu pri jazere Wolfgangsee. Camping bol síce plný, ale inak zdochol pes. Navyše nočná smršť, keď sme museli držať stan, aby ho vietor neodfúkol a do vnútra nám tiekla voda prúdom mi len pripomenula, aké to musí byť asi v snehovej búrke niekde v Himalájach, ako to opisujú v horolezeckých knihách.

 

Ráno už v peknom počasí sme vyrazili na ferátu Drachenwand po vzore Kati s Fidjim, ktorí tam boli pred mesiacom. Feráta je to naozaj krásna, s nádhernými výhľadmi na okolité jazerá. Obtiažnosť C, s prevýšením 560m, z toho 400m lezenia. Keďže sme začali pomerne skoro ráno, nemali sme problém s čakaním na nejakých predchádzajúcich lezcov a mohli sme si to celé vychutnať.

Po zostupe sme si dali obede v gashofe Drachenwand pri parkovisku pri nástupe a podvečer sme stihli ešte jednu krátku ferátu Brustwand. Večer sa nočný lejak zopakoval, lialo celú noc a počasie ráno bolo tiež nanič, tak sme sa zbalili a išli domov.

Fotogaléria je tu...

Podrobnosti
Kategória: Lezenie
Návštevy: 1468

Dňa 13.-14.6.2009 sa horolezecký tím JKF (Janka, Kaťa, Fidji) rozhodol zdolať dalšie ferraty v pohorí Salzkammergut. Po príchode k Wolfgangskému jazeru (Wolfgangsee) sme sa pustili do dvojhodinovej ferraty Drachenwand (1060m) s obtiažnosťou C. Cesta, hoci bola dlhá, bola aj príjemná, narušená iba Fidjiho kyslíkovou komorou.

  

 

Po zapísaní do vrcholovej knihy sme si na vrchole zjedli chlebíky (robil Fidji) a keksíky. Po hodinovom zostupe sme zmorený nastúpili do auta a začali sme hľadať camping, čo bolo dosť ťažké pretože sme chceli aby bol otočený na jazero. Nakoniec sme skončili v privat campingu.

Po pizze čo bola na večeru, sme Fidjiho trikrát z troch kôl nabili v kartách. Unavený sme o pol desiatej zaľahli, keď zrazu domáci zapálili ohňostroj. Ráno sme trocha premrznutí vstali a na dvore sme zbadali labute s mláďatkami. Po raňajkách sme zbalili stan a išli sme na ďalšiu ferratu Brustwand-Ubungsklettersteig (1502m) s obtiažnosťou C. No keďže na ňu práve liezla lezecká škôlka išli sme normálne liezť. Fidji natiahol lano a ja s Jankou sme mali vyliezť hore. No pri konci, keď sme sa začali baliť a zmotávať lano zabudol Fidji rozviazať osmičku a pri sťahovaní lana sa zaseklo a Fidji musel znova liezť hore. Keď sme konečne zbalili veci znova sme sa vybrali na už spomínanú ferratu. Bola síce krátka (napísané 20 min. lezenia) ale aspoň mne sa zdala ťažšia ako Drachenwand

 Po úspešnom zlezení sme nastúpili do auta a hurá domov. 

Podrobnosti
Kategória: Ostatné
Návštevy: 2025

Keďže Matejo odcestoval do školy v prírode a Kaťa išla s Fidjim liezť na feráty do Rakúska, stal sa Matúško v nedeľu jedináčikom. A aby mal aj on nejaký zážitok, ktorý by mu mohli starší súrodenci závidieť, vydali sme sa tiež do Rakúska, ale tentokrát na motorový čln na Neziderské jazero (Neusiedler see). V prístave sme si prenajali čln (elektromotorový na batérie) a Matúško – kapitán „Morský Vlk“ už mohol ukázať svoje kormidelnícke schopnosti.

Za celý čas nás ku kormidlu ani nepustil a s prehľadom sa vyhýbal okoloplaviacim sa jachtám a člnom, takže sme ani nestroskotali ani nemali žiaden incident. Výlet sme zakončili pravými wiener schnitzlami veľkosti asi pol metra štvorcového podávanými v miestnej reštaurácii. 

  • Nachádzate sa tu:  
  • Hlavná stránka