Jarné prázdniny sme sa vybrali ako každý rok do Dolomitov. Po ceste sme sa zastavili v Silliane (ešte v Rakúsku) a potom sme lyžovali v stredisku Tre Cime a Kronplatz

Detailné zápisky nasledujú...

Deň 1 - Sillian

Horkýže slíže spievajú, že: “Masochista bitku rád, preto si dal inzerát...”

My by sme si mali zaspievať:

“Masochista to je zver

vstáva o pol štvrtej,

aby stihol menčester,

lyžovať by chcel furt,

preletel cez Klagenfurt,

Krásne slnko, žiadne vetry

Netreba nám žiadne svetri

Lyžujeme jedna- dve- tri

Fidji zabudol asi tretry (To sem síce nepasuje, ale rýmuje sa to)

Najazdili sme 35 kilometri

A 8769 výškových metri”

Deň 2 - Tre Cime

Motto dňa: “Lepšie je rezať oblúky pod Tromi Čimami, ako chváliť sa v robote pracovnými výkonami” (ja viem nie je to spisovne, ale my básnici môžeme)

Malá odbočka: Nikto nevie, prečo víťazné mocnosti pri delení Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne pridelili tento kus zeme Taliansku. Logická línia by bola na pomorii riek Drava a potoka, čo sa vlieva do Adige, ktorý je až niekoľko kilometrov ďalej, lebo Drava sa vlieva do Dunaja v Srbsku a potom do Čierneho mora, a Adige tečie cez Veronu do Stredozemného mora. (Navyše sa tento kraj vola po taliansky Alto Adige, v preklade horné povodie Adige, čo konkrétne toto stredisko nespĺňa) V každom prípade aj keď tento kus zeme, kde patri lyžiarske stredisko pridelili Taliansku, urobili dobre, lebo nikto nevie lepšie spraviť zjazdovky ako taliani.

Dnes super truper turbo mega! Ráno sme si privstali a postáli pred lanovkou, kým ju pustia, a poslednú jazdu sme šli 16:29 (nástup na sedačku), takže sme skončili okolo piatej. (Koľko sme najazdili nevieme, lebo nefunguje ani skiline ani performance check na dolomiti superski)

Cely deň paráda, zajazdili sme aj nejaké obrákové bránky, iba jeden čech skoro zinfarktoval a roztrhlo ho od jedu, keď som sa mu pustil do brán. Ja som to nepočul, čo vrieska, ale Matúš vravel, že ho skoro roztrhlo (a používal neslušné české výrazy :-). Potom ich zrušil domáci talian, lebo si ten obrák aj tak natiahli načierno a ešte navyše na stred zjazdovky...

Deň 3 - Kronplatz

Ráno sme sa presunuli 25 km na Kronplatz. Počasie parádne, pisty ako z učebnice, ale tých ľudí .. Pritom nemajú prázdniny ani taliani, ani rakušaci, ani nemci a ani poliaci, je to tu samý slovák, čech a slovinec. Východná Európa dokáže zaplniť Dolomity.

Prelyžovali sme celý Kronplatz, až do údolia Alta Badie (na Piculin) a späť, dali sme 19 jázd, 39km, zajazdili sme video obráčik aj video skicross, len na šusovačku sa nám nechcelo čakať.

Ešte že zajtra zostáváme v stredisku 3 cimy, kde to je s počtom ľudí o poznanie lepšie.

Deň 4 - Tre Cime

Túto dovolenku si kompenzujeme všetky hmly, fukre, sneženia na Holi alebo v Schladmingu. Štatistika to vyrovná, musí byt aj slniečko.

Začali sme miernym rozjazdením na novej šesťsedačke, Mamina vravela, že sa za nami obracali nielen turisti, ale hlavne taliansky tréneri. Ešte sa majú čo učiť.

Potom sme sa prelyžovali na Crodu Rosu, kde bol asi “český týždeň v lidli”..

Pri mieste, kde sa fotografuje so snehuliakmi, sme sa chceli dať odfotiť. Je tam tlačítko, ktoré, keď stlačíš, tak ťa o pár sekúnd odfotí, a potom podľa skipasu si môžeš fotku stiahnuť z internetu. Pri tom tlačítku je veľkým napísané: “ Press here, Drucken Hier" a vedľa je tabuľa s nejakými právnickými kecami asi v štýle, že súhlasíte, že fotka bude farebná. Nejaký Pepan s Jiřinou tam stáli , blokovali celé fotenie a čitali tú tabuľu s malými písmenami. Kopa nervóznych ľudí čakajúcich na fotenie podupkávali, ale rodinka blokovala prístup k tlačítku...

Ich syn sa pokúsil stlačiť tlačítko

Otec rodiny: “nestláčej to, jěšte sme to neprečetli”

Malý sa stiahol, prešli ďalšie dve minúty

Nevydržal som to, pretlačil som sa tam a lyžiarskou paličkou zatlačil tlačítko

Začalo to pípať, Česi v strese nechápali čo sa deje, nastavili sme sa a odfotili sme sa..

Pepan: “ ty vole vzdyť to stačilo zmáčknout”

Niekedy je pokus viac ako študovať manuál :-))

Dnes flákačka, samý bufet, ale nakoniec 28 jazd , 38 km, takže v pohode

Deň 5 - Tre Cime

Dnes, posledný deň lyžovačky, počasie, zjazdovky, všetko na parádu. Flákali sme sa po bufetoch a lyžovali sme “len” do štvrť na päť, ale stihli sme 24 jázd a prelyžovali 43,4 km. A samozrejme nejaké bránky.

Udalosťou dňa bolo, že sa Matúš skoro zrazil s oslom. Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Pri jednej z chát majú takú detskú mini ZOO a práve keď si to Matúš šúsoval povedľa, tak im ten osol utiekol a vybehol na zjazdovku, a rozbehol sa rovno na Matúš. Matúš, keď ho zbadal, skoro pustil do gatí, ale nakoniec to nejako vytočil a minuli sa. (Trenky sme mu ale nekontrolovali)

Už vidím ten nápis v Novom Čase: "Na Talianskej zjazdovke sa zrazili Taliansky a Slovenský osol" :-))

Ďaľšie fotky sú tu...