S Matúškom sme vyrazili za jarnou lyžovačkou do Schladmingu. Počasie bolo celé tri dni super, slniečko, azúrová obloha proste paráda. Tak sme si to aj riadne užili a za dva a pol dňa sme nalyžovali 73 jázd, 150km, a 31327 výškových metrov.

 

Historka 1: Prišli sme na ubytko, kde chodievame už pravidelne. Domáca pani nás privítala, s tým, že má problém, a či jej nepomôžem. Problémom bolo, že vo vedľajšom apartmáne býva Karel s rodinou (áno z česka :-))) a pani potrebovala pretlmočiť a zistiť, kedy plánujú odísť (a zaplatiť :-)), lebo Karel nevie ceknúť nijak inak, len po česky a trochu sa tam "zabydlel poněkud" dlhšie, ako si "domluvil".




Historka 2: Skoro sme boli v rakúskych správach. Titulok by znel, že "Zúrivý slovák zmlátil 4 nevinných rakušákov", alebo nemcov, či čo to boli. Ale od začiatku:

Ideme si ráno druhú jazdu na šesťsedačke. Spolu s nami 4 nemecky hovoriaci štyridsiatnici. Zrazu si vytiahli cigarety a začali si zapaľovať. Slušne som upozornil najbližšie sediaceho pri Matúšovi, že nech to nerobí. (Nech na sedačke nefajčí). Chlapík prekvapene, že prečo by nemohol. Opäť som mu slušne povedal, že jednak je to zakázané a že vedľa neho sedí dieťa na ktoré vyfukuje dym. Chlapík zasa prekvapene, že ak mi to vadí, bude fúkať dym na druhú stranu. Zopakoval som už dôraznejšie, že jasné, že mi to vadí, a že nech to zahasí. Odvrkol, že nech sa ukľudním, otočil sa ku kámošom a fúkal ďalej. Najskôr vošiel do mňa taký oravský srd, že som myslel, že mu rovno natiahnem na sedačke, ale bol medzi nami Matúš, boli štyria v presile, a zhodnotil som, že biť sa na šesťsedačke asi nie je moc bezpečné. Tak som mu aspoň povedal niečo riadne šťavnaté, síce po anglicky, ale medzinárodne zrozumiteľné. Po vystúpeni sa všetci štyria zdekovali kade ľahšie...


 

Historka 3: Prvá jazda ráno na menčestri, prázdna zjazdovka. S Matúškom sme sa teda išli pofotiť. Matúš zbehol s foťákom nižšie, že ma odfotí, zastal a v ten moment do neho napálil nejaký rakúsky dedko. Na prostriedku prázdnej zjazdovky, na širokom prehľadnom mieste. Našťastie sa nič nestalo, Matúš bol v pohode, akurát vyľakaný, a ten dedko sa chytal za ľavú ruku a rameno, mrmlal čosi po rakúsky (ospravedlnenie to nebolo). Potom došla jeho dcéra, tá sa spýtala, či je Matúš OK a ospravedlnila sa. Matúško mal šťastie (a silný chrbát :-)))

Kvíz dňa: Nájdi 2 rozdiely na predchádzajúcich fotografiách

Viac fotiek je tu...