Deň 1

Dnes sme boli na Rosengartnes Schlucht. Označený čas bol ako pre starých dôchodcov, lebo sme to zvládli za polovicu. Je to potok popri ktorom je vysekaná cesta do skaly alebo na mostíkoch vo vzduchu. Tatino to nazval Janoschiken Lochen ( Janošíkove diery). Potom sme už išli na ubytko. Miesto piatich postelí máme 6 a po príchode nás čakala fľaša vína na stole. Za ubytovaním je trampolína a futbalové bránky, pingpongový stôl a detské hojdačky. Ja s Matejom sme si označili naše teritórium a máme tam našu izbu ( najväčšiu zo všetkých) kúpeľku a chodbu lebo celý náš apartmán sa da rozdeliť na dva.  A máme s Matejom v izbe aj telku .Je to tu veľmi velké. Musím povedať, že Tatino objednal fakt dobre ubytko. Som s ním spokojný

Zapísal Matuško s Katinou opravou

Deň 2

Dnes sme boli na ferate Steinwand. Počasíčko bolo super, ale potom zatiahlo. Išli sme na B/C, no bola tam roztrojka a my sme si mysleli že B/C je doprava, a potom keď sme išli ďalej (jasné že doprava) zistilo sa, že tá cesta, ktorá bola údajne B/C je v polovici ukončená a boli tam už len tyčky a jeden borhák... a žiadne lano. Tak sme sa vrátili a išli sme druhou cestou. Nakoniec sme našli pokračovanie cesty a dostali sa na vrchol, kde bol balkón vo vzduchu( takzvaný Skywalk). Kaťa sa bála že to padne, no keď si prečítala tabuľu, na ktorej bolo napísané, že na ten balkón može ísť maximálne 25 ľudí, hneď zmenila názor. Prešli sme lesnou cestičkou spať do Arzl-u a potom sme išli do Imst-u, kde sme sa boli pozrieť do centra. Kúpili sme si nejakú brožúrku lezeckých ciest. Boli sme sa pozrieť aj do športového centra v Imste. Matúško našiel super detské ihrisko s pieskoviskom a lanovkou, kde sme ostali asi pol hodiny. Kúpili sme nové lano, ktoré Martinko s Katuškou na parkovisku rozmotávali. Vrátili sme sa do apartmánu a ľahli do postelí

Písal Matísek.

Doplnenie od Tatina: Ferata bola síce značená B/C ale toto označenie bolo značne podhodnotené. Navyše bolo niekoľko miest mokrých, čiže to miestami bolo celkom husté, ale dali sme to v pohode.

Deň 3

Dnes sme si privstali, lebo sme chceli chytit prvu lanovku z Imst-u na Alpjoch nad Imstom. Keď sme išli autom tak sme videli somarika a ja som povedal, že je to Matejov brat. Všetci sa mi smiali, lebo Matejov brat som predsa ja. - zapísal Matúško.

Ďalej Píše Mamina: Vyviezli sme sa lanovkou, kde sme videli nad hornou stanicou ako stavajú vyhliadkovu plošinu nad dolinou s pomocou vrtuľníka. Feratka bola parádna (tatino ma na bicepse modriny, ako sa držal lana od strachu). Na hornej chate Mutterkopfhutte (2000 m.n.m.) sme si dali obed a predstavte si kto nas obsluhoval... Pekna, mlada fesanda .... ako inak slovenka. Po obede sme si vybehli nad chatu zaliezť na skalky s lanom. Spoločnost nam robili 4 kozy. Boli tak krotké, že sme si ich mohli pohladkať. Lezenie bolo supiš,paráda, parádna skalka (liezli sme v sektore Felswurm). Okolo pol štvrtej sme sa zbalili a svižným krokom zostúpili dolu do doliny, aby sme stihli ešte jazdu na Alpine Coster-i (najdlhšej horskej dráhe na svete, ktorá má cca 6 km). Poviem Vám bolo to adrenalííííínové....... Na spiatočnej ceste sme sa zastavili ešte v SPAR-e doplnit tekutiny (pre informáciu starých rodičov to bolo mlieko a voda, žiadne pivo alebo niečo podobné). Ked sme prišli na ubytko, domáci pán hral so synmi futbal, tak náš Matuško nezaváhal a išiel si zahrať s nimi...Ako iste uznáte, deň bol maximálne vyčerpávajúci, takže sedíme na ubytku dopĺňame energiu (rodičia vínečkom a deti telkou).

Zapisal Matúško z pomocničkou Andrejkou

Doplnenie od Tatina: Lezenie nad Mutterkopf hutte bolo parádne, vo výške nad 2000, a navyše dĺzky boli od 20-25m, takže to bolo riadne na výdrž.

Deň 4

Dnes sme išli liezť pod Pitztálsky ľadovec. V nádhernom počasí, pod číromodrou oblohou sme vystúpali ku chate Gletscherstube (1918m) a ďalej asi 200 výškových metrov ku stene pri vodopáde, kde sme zistili, že voda strhla mostík a ku stene sa nedostaneme. Takže kilometer dole, 200 výškových metrov dole a z druhej strany potoka kilometer hore a 200 výškových hore, hodinka šľapania navyše... Keď sme konečne prišli pod stenu, teda to čo bolo nazvané stena, bolo mizerne odistené, takže sme sa z bezpečnostných dovodov otočili a išli hľadať iný sektor. Kilometer dole a 200 výškových metrov dole a zasa inde 100m hore. Stena hladká, čisto na trenie. Ale zalozili sme si. Kaťa si vyskúšala prevazovanie pri zlaňovacom kruhu. Na spiatočnej ceste Matúško stúpil do čerstvého kravského lajna, na čo si hneď aj vybral svoju dávku šťastia keď zbadal naživo svišťa. Do apartmánu sme dorazili "dít feš". Zajtra sa presúvame do Dolomitov do San Martino in Badia, po ceste ešte niečo podnikneme.

Vybrané z výrokov mudrcov: "Ženský inštinkt je presnejší ako rakúske mapy. Lepšie je poslúchať ženu ako ísť podľa mapy. Minimálne nedostanete hubovú polievku"

"Lepšie je na lezenie 12m dĺžok si zobrať 60m lano, lebo stačí rozmotať iba polovicu. Keby ste si zobrali 30 metrové museli by ste ho rozmotávať celé"

Zapísal Martinko, lebo deti boli dít feš.

Ráno sme vstali okolo siedmej a rýchlo sme sa najedli a začali baliť. Mali sme sa dnes presunúť do Talianska nad mestečko St. Martin. Okolo ôsmej sme opustili apartmán Waldfriede. Počas cesty sme sa zastavili v Oberriede, pod Söldenom v údolí Ötztal, kde bolo miesto na lezenie. Zastavili sme sa na štyri hodiny, ale vyplatilo sa to, lebo som vyliezol 5a. Keď som začal liezť, prišla k nám krava, ktorá nám oblízala všetko od keksíkov po lezečky. Mamina ju odháňala a Kaťa s Matúšom zatiaľ zachraňovali veci. Potom sme sa zbalili a išli ďalej. Išli sme cez kopce, takže cesta bola dlhšia, ale bolo tam veľa horských chát a reštaurácií takže som robil zberača pečiatok. Keď sme prišli do st. Martinu boli sme nakúpiť v "levném obchodě" a švihali sme na ubytko. Ubytovali sme sa v apartmáne, ktorý na prvý pohľad vyzeral byť dosť starý, ale vnútri bol úplne moderne zariadený. Navečerali sme sa a mamina s tatinom začali rozdeľovať, kto kde bude spať.

Zapísal Matísek.

Doplnenie od Tatina: Našej mašinke sme dali riadne zabrať na horských prechodoch Timmelsjoch/ Passo Rombo (2509m) a Passo Giovo (2094m). Apartmán je super luxus, v podkroví s priznanými starými krokvami a leží v nadmorskej výške 1400m rovno nad čiernou zjazdovkou Piculin na Kronplatzi

Deň 6.

Dnes nám pršalo, takže sme sa boli kúpať v Aquaparku Cron 4 v Brunicku. Mal to byť akože oddychový deň, ale 2 a pol hodiny šantenia v bazénoch a na tobogáne nás úplne vyfluslo. Na tobogáne bola aj časomiera a spravil som rekord dňa, predbehol som celú rodinu aj všetkých domácich a turistov. Skúšal som aj skákať šípky, ale plavčík vypiskoval, že je to zakázané. Potom sme boli v pizzerii na obed a potom nakupovať. Matej dostal nový sedák. Večer sme si zahrali Osadníkov z Katanu.

Zapísal Matúško

Doplnenie od Tatina: Večer sme sa boli ešte prejsť na vrchol zjazdovky Piculin (ešte asi 250m výškovo nad nami), ku kaplnke. Dúfam, že zajtra bude lepšie počasie, ale máme pripravené plány na všetky alternatívy.

Keď sme dnes ráno vstali, počasie nevyzeralo veľmi dobre. Preto sme sa rozhodli, že pôjdeme na tunelovú ferratu. Celá bola (prekvapivo) v tuneli, ktorý bol postavený za prvej svetovej vojny. Matúško to v polovici okomentoval, že nič moc. Na obed boli žemličky ktoré pomaly začínajú liezť hore krkom a potom sme išli na akúsi chatu pozrieť suveníry. Začínalo sa zlepšovať počasie, tak sme sa rozhodli že ešte pôjdeme normálne liezť. Prešli sme autom asi 200 metrov a zaparkovali sme pri stene. Vytiahla som 4a a 5b a potom sme s Matískom fotili "umelecké fotky." Keď sa nám už nechcelo zbalili sme sa a išli sme na ubytko. Andrejka nám spravila špagety a pomaly sa chystáme do posteľe, lebo zajtra ideme na celodennú ferratu.

Výroky mudrcov:

Matúš: "Ty kokso, tí Novoholanďania ich skoro dobehli. "(Pri komentovaní stíhacích pretekov družstiev dráhovej cyklistiky súťažili krajiny Nový Zéland a Holandsko. )

Zapísala Kvačica

Deň 8

Dnes sme mali v pláne celodennú ferátu Brigata Tridentina. Predpoveď bola dobrá tak sme budík nastavili na 6:00 ráno. Celú noc však pršalo a boli búrky, ešte aj ráno hrmelo a pršalo, tak sme celodennú ferátu zrušili. O ôsmej sa začalo vyjasnievat a vykuklo slniečko, skontrolovali sme webkamery a vyrazili na ferátu Col Rodella do Passo Sella medzi Val Gardenou a Val di Fasa. Nakoniec sa ukázal nádherný deň a slniečko, tak sme si vychutnali ferátu ktorá končí na vrchole Col Rodella rovno v horskej chate vo výške 2486m, kde sme doplnili potrebné tekutiny. Obed sme si dali na horskom salaši pod Passom Sella s cieľom niečo ešte zaliezť poobede v Selve Gardene, ale stretli sme tam nejaké talianske lezkyne, ktoré liezli kúsok od salaša a vraveli, že sú tam dobré cesty aj pre deti, tak sme len vybrali hardvér z auta a išli na to. Stretli sme tam partiu slovákov, ktorí nam poradili, kde čo je. Kaťa hneď na úvod vytiahla 5c / VI (Fidji teraz neverí, ale je to tak), ktorú sme potom dali  všetci okrem Matúška (Fidji si teraz hovorí, že aspoň že ten...  Polozili sme ešte nejakú tu hodinku a večer sa vrátili na ubytko. Zajtra máme v pláne oddychový deň a presun do Lienzu v Rakúsku, kde máme ďaľšie ubytko a po ceste chceme dať ešte nejakú krátku ferátku.

Výroky mudrcov:"Mám ruky vyťahané ako papagáj. Hmmm, sakra ten nemá ruky...."

"Každý deň sa snažím presvedčiť pravú nohu, že to musí zvládnuť a vydržať, a ona mi to každý večer vždy vracia"

Zapisal Tatino

Už sme celí zmorení, každý ma svalovicu, každého čosi bolí, v noci bolo počuť len samé ochkanie a stonanie, tak sme si povedali že si dnes oddýchneme. Nepodarilo sa. Presun do rakúskeho Lienzu bol krátky a v pohode, trochu sme pochodili mesto kúpili darčeky naším krstniatkam, a poobede sme sa vybrali na krátku ferátku (polhodinkovú) Galizenklamm v úzkom údolí potoka okolo vodopádov. Značená bola C (a od 12 rokov), akých sme už vyliezli desiatky. Skutočnosť však bola omnoho horšia, okrem toho že to bolo celé mokré a šmykľavé, stupy boli od seba strašne ďaleko a istiace lano strašne vysoko, že miestami som mal problém naň dosiahnuť aj ja a nieto ešte deti, takže to bolo celé o rúčkovaní a sile v rukách. Našťastie v polovici bola možnosť ústupu, ktorá nás zachránila. Nakoniec sme hore vyšli dvaja s Kaťou, totálne vyťahaní a zničení. Neviem ako sa im podarilo to ohodnotiť ako C, to bolo minimálne D/E ale skôr E. Večer sme dorazili na ubytovanie, ktoré sme mimochodom vybavovali až počas cesty, ale zasa sme trafili super. Apartmán 110m2 s dvomi spálňami, kúpeľnami, obrovskou kuchyňou a obývačkou s plazmou( to je dôvod prečo musím správu dnes písať ja, lebo deti čumia na TV) a vlastnou saunou pre 5 ľudí! (Možno aj vyskúšame)

Výrok dňa: Matejo:"Ja budem učiť Edinku lyžovať, a keď si Fidji priplatí tak naučím aj jeho"

Deň 10

Tatino sa dnes rozhodol, že nepôjdeme na ferrartu, ale iba liezť. Našiel výborné miesto, Klettergarten Kreithof, kde bolo 11 sektorov rôznych dĺžok a obtiažností. Prišli sme na sektor Phantast, kde boli hlavne dvojky a trojky, ale našli sa aj päťky. Obtiažnosti boli označené v medzinárodnej stupnici, lebo dvojky boli ako trojky, atď. Mamina si vyskúšala ťahať a aj Matúško vytiahol dve dvojky. Tatino vytiahol veľmi hustú dĺžku a myslel si, že je frajer, ale potom sme ju vyliezli aj my s Kaťou. Liezli sme asi 4 hodiny a potom sme sa boli najesť do reštaurácie Kreithof, ktorá bola podľa Andrejky a Martinka veľmi lacná oproti ostatným reštauráciám. Po obede sme išli na nákupy do Lienzu. Matúš dostal dve tričká a prehovoril Andrejku, aby mu kúpila balíček vodných balónikov. Kaťa vyfasovala nové gate, v ktorých vyzerá ako keby patrila do nejakého hašišového klubu. Mamina išla s Kaťou aj do Lidlu a potom sme (konečne) išli na ubytko. Najedli sme sa a išli sme spať.

Výrok dňa č. 1:"Ja som dilino aj bez porážky :)." (Matejo)

Výrok dňa č. 2:"Mám najpevnejší zadok z rodiny." (Matejo)

Výrok dňa č. 3:"Vytiahol som síce iba päťku, ale teraz si dám dvanástku.... čapovanú" (Tatino)

Zapísal Matejo

Deň 11

Najlepšie na koniec, dnes Vám prináša najhorúcejšie správy z treku "Andrejka" (ako ma začali oslovovať deti na dovolenke). Všetci sú totiž díííít feš a musí to zachraňovať zasa žena. Dnes sme si privstali o 6:00 hod. a boli sme na Tre Cime di Lavaredo. Cesta tam nám ubehla celkom rýchlo, lebo tak skoro bolo ešte slabá premávka. Na parkovisku sme boli medzi prvými, paráda, klídek, pokoj a hlavne žiadne talianky v lodičkách a vreštiace decká. Matej išiel do prvej chaty pri parkovisku zobrať prvú chatovú pečiatku dňa a vyrazili sme. Bola dosť hustá hmla, ale postupne sa začala trhať a z hmly sa nám začali odkrývať Tre Cime v celej svojej kráse. Za 1 hod. 10 min. sme dorazili k chate Riffugio Locatelli (2450 mnm), kde sme doplnili tekutiny, grappu, poživeň a samozrejme sladkosti na energiu. Obliekli sme výstroj a výzbroj a vyrazili sme do boja s našim priateľom, nádherným Monte Paternom (2744 mnm). Celá feráta nám trvala 3,5 hod., ale stálo to za to. Výhľady boli neskutočné, cesta vzrušujúca (cca 200 výškových metrov sme išli v tuneli dohora po schodoch). Na vrchol sme dorazili o 12:15 hod. Následne sme zostúpili do sedla Paternsattel (2500 mnm), kde sme si v chate dali ľahký obed. Cesta k autu a naspať do Nikolsdorfu ( kde bývame). Nacvakali sme neskutočné množstvo fotiek a videozáberov (uvidíte).No a ako to na záver dovolenky býva, balíme. Najviac asi máme tašiek so špinavým oblečením - ženy to poznajú. Takže najbližie už osobne.........

Pikoška: Keď sme sa boli v pondelok prejsť v Lienzi, chalani si v Hervis-e zobrali zákaznícke kartičky. no ale samozrejme každému bola jedna málo, a tak nás ukecávali celý utorok aj stredu, že tam potrebujú ísť, zobrať si ešte jednu.  Matúška dnes na feráte bolelo koleno a stále sa na to sťažoval, lenže v strede feráty s tým nič neurobíme. Viete čo pomohlo ......? .... Sľúbiť mu, že pojdeme zobrať ďalšiu kartičku z Hervisu a ešte lepšie dve.  Takže vážení rodičia , zákaznícke kartičky z Hervis-u zadarmo sú lepšie ako Lego za 20 €.

Výrok dňa: Keď je hmla, možem si popraviť nohavičky hocikedy, nikto ma aspoň nevidí. (Kaťa na margo dnešnej rannej hmly v údolí).

Dnes zapísala Andrejka.

A výber z fotiek je tuuuuuu....