Tohtoročnú letnú dovolenku sme si naplánovali v aktívnom duchu. Veľa pohybu, žiaden oddych. Začali sme hneď zhurta. Po včasnom rannom vstávaní sme už o deviatej ráno nastupovali pri Mondsee (jazero pri Salzburgu) na ferátku Schoeber, v hrebeni Drachenwand, síce ľahkú, ale s prevýšením 400m v kompletnej zostave aj s Matúškom. Za 2 hodinky sme pohodlným tempom stáli na vrchole a kochali sa výhľadmi na okolité jazerá. Okružnou trasou sme sa potom vrátili k autu a pokračovali k cieľu našej cesty do dediny Nassereith v Tirolsku, kde sme mali zabezpečené ubytovanie.
Druhý deň sme vyrazili cez horský prechod Fernpass do Nemecka, do Legolandu. Opať sme vstávali zavčasu, a po 200km ceste sme boli okolo desiatej v Legolande. Deti vyskúšali všetky možné atrakcie od rôznych kolotočov až po adrenalínové horské dráhy, ale najviac sa im páčilo v autoškole, kde sme ich „odložili“ na trištvrte hodiny. Neviem ako sa im podarilo rozumieť výkladu v nemčine a zvládnuť teoretickú časť kurzu, ale v praktickej uspeli v pohode a dostali nemecké „Lego“ vodičáky. Z Legolandu sme odchádzali okolo ôsmej večer a ďaľšie 2 hodiny nám trvala cesta späť.
Ďaľší deň sme išli do údolia Őtztal k obrovskému vodopádu Stuibenfall, popri ktorom sú vybudované z jednej strany vyhliadkové konštrukcie vysunuté až nad vodopád a z druhej strany je športová feráta. Hneď na začiatku feráty sme zistili, že toto by bolo na Matúška príliš veľké sústo (Začínalo sa povrazovým mostíkom ponad potok), tak sme sa rozdelili a Mamina s Matúškom šli hore po turistickej trase a filmovali nás s Matejom a Kaťou na druhej strane na feráte. Feráta bola vedená naozaj veľmi atraktívne a adrenalínovo, v najvyššej časti išla priamo kolmo hore popri vodopáde, takže prúdy vody svišťali okolo nás a pod nami 200m nič iba niekde dole dno vodopádu. Hore bol ako klinec ešte jeden lanový mostík rovno ponad začiatok vodopádu, takže okrem adrenalínu sme boli aj trochu mokrí. Naspäť sme zišli turistickou trasou okolo vyhliadkových platforiem a dole si dali v pizzerii obed. Podvečer sme sa ešte išli spustiť v Imste vraj najdlhšou horskou bobovou dráhou na svete (Meria vyše 3,5 km a jazda trvá okolo 10-12 minút). Bolo to super, len Matúško kritizoval Kaťu, že išla moc pomaly a brzdila ich s Maminou.
Štvrtok sme sa vyviezli lanovkou z Imstu k Alpjochu a zaistenou cestou Drischlsteig sme išli k chate Muttekopfhűtte, pred ktoru sme ešte odbočili a absolvovali jednu ferátu – Wasserfall klettersteig, tentokrát ale už všetci aj s Matúškom. Feráta bola niekoľkokrát zatočená okolo kaskád vodopádu, s jedným lanovým mostíkom, na ktorom som Matúška musel zavesiť na odsadák a tomu sa hompáľanie vo vzduchu nad vodopádom tak páčilo, že zahlásil: „Tu si musím oddýchnuť“, aby si predĺžil atrakciu. Mamina bola na mňa nahnevaná, že toto vraj už bolo moc, ale zvládli sme to v pohode, deti sa nebáli, iba Matúško povedal, že: „Toto bolo husté.“ Po obedíku na Muttekopfhűtte sme zostúpili za hodinku na medzistanicu lanovky a odtiaľ sme sa dole spustili opäť bobovou dráhou ako predchádzajúci deň.
Celý čas sme mali výborné počasie, super sme si to užili, aj keď unavení, ale spokojní sa vrátili domov.
Fotogaléria je tu...
