Sme konečne doma. Počas 10 dní sme stihli absolvovať 7 ferát/výstupov v rôznych častiach Dolomitov. Prinášame krátky súhrn v podobe denníka expedície...

5.8.2008 - odchod z domu a presun k Lago di Garda

Cestu sme absolvovali bez problémov aj keď cez celé Rakúsko nám pršalo. Po prekročení Brennerského priesmyku už však bolo slnečne a krásne a tesne po obede sme už stavali stan v kempingu Al Lago v Riva del Garda. Miesto sme mali hneď pri pláži, takže do vody to bolo maximálne 20 metrov. Hneď sme sa vykúpali a večer sa vybrali na prechádzku do mesta.

Deti si kúpili nafukovací čln, ktorý hneď ten deň (o 21:00 večer) boli ešte otestovať v jazere.

6.8.2008 - Ferrata Sentiero Collodri

Ráno sme sa vybrali na aklimatizačnú ferátu Sentiero dei Collodri do 4 km vzdialeného Arca. Arco je známa horolezecká oblasť s množstvom rôznych lezeckých terénov. Známe je aj poriadaním rôznych lezeckých podujatí a súťaží. Feráta je písana obtiažnosti B/C, v krásnom prostredí s nástupom oproti kempingu v Arcu. Ferátu sme v pohode zvládli, aj keď v riadnej horúčave znásobenej sálavým teplom zo skál. Zostup vedie cez olivový lesík okolo krížovej cesty a okolo zrúcanín hradu v Arcu.

Okolo obeda sme sa už prepletali úzkymi uličkami Arca a pozerali výklady horolezeckých obchodov. Poobede sme absolvovali vo vode Lago di Garda a na pláži pri kempingu.

7.8.2008 - Ferrata Mario Foletti na Cima Capi

Feráta obtiažnosti B/C vedie na vrchol Cima Capi 927mnm. priamo nad jazero Garda. Z vrcholu sú nádherné výhľady na okolie a samotné jazero. Nástup je z Biacesy, kde po hodinovom výstupe a 400 výškových metroch sme dorazili k Bivaku Francesco Arcioni (Neuveriteľne zariadený, čistý s nádhernou terasou a výhľadom, keby niečo také bolo u nás, tak by to bezdomovci a jedno etnikum rozkradli, zničili, podpálili a rozobrali do posledného klinca). Odtiaľ sme postupovali už na ferátu, ktorá končí pri bunkroch vyrytých v skale a strieľňach z prvej svetovej vojny. Po krátkom exponovanom prechode hrebeňa s takmer 1000 metrovým kolmým spádom do jazera a asi 20m výstupe sme sa ocitli na vrchole Cima Capi 927m. Naspäť sme zostupovali rovnakou cestou, takže ferátu sme si dali aj v opačnom garde. Večer sme si spríjemnili ešte nočným minigolfom v Torbole.

8.8.2008 - oddychový deň / Arco

Po dvoch predchádzajúcich úmorných dňoch (kvôli teplu) sme si dali oddychový deň, ktorý sme vyplnili návštevou Arca, kde sme si dali skvelé tortellini a deti pizzu. Matejovi sme kúpili horolezeckú prilbu v jednom z miestnych obchodov a poobede sme strávili na pláži v Rive del Garda. Večer sme stihli ešte riadnu búrku v kempingu

9.8.2008 - presun do Dolomitov / Ferrata Col Rodella

Ráno sme zbalili stan, opustili kemping a vyrazili do Dolomitov, kde sme mali zarezervovaný apartmán v Arabbe pri masíve Sella. Po ceste sme sa ešte zastavili v sedle Sella (Medzi Val di Fassa a Val Gardena, odkiaľ sme po hodinovom výstupe nastúpili na Ferátu Col Rodella (obtiažnosť C) na vrchol Col Rodella 2486mnm. Na tejto feráte sme boli aj minulý rok, ale kvôli dažďu sme si ju vtedy nemohli naplno vychutnať. Na vrchole, v chate Riffugio Col Rodella sme si dali dobrý obed a po zostupe a prechode sedla Pass Pordoi sme sa ubytovali v Arabbe v apartmáne Nigritella.

10.8.2008 - výstup na Piz Boe 3152m

Prvou lanovkou sme sa vyviezli z Passo Pordoi na Sass Pordoi 2950m. Odtiaľ sme pokračovali najskôr miernym klesaním k Riffugio Forcella Pordoi a potom najskôr rovinatým pochodom a neskôr strmým stúpaním cez oceľovým lanom zaistené pasáže (v Rakúsku by to bola feráta obtiažnosti A-B) na najvyšší vrchol masívu Sella - Piz Boe 3152mnm. Z vrcholu sme si vychutnali nádherné výhľady na všetky strany, kedže celý masív Sella je stolová hora s viacmenej kruhovým podorysom. Stúpanie v 3tisícových výškach sme cítili pri ťažšom dýchaní, ale nádherné počasie a krásne výhľady určite stáli za to. Po návrate do Arabby sme si ešte večer spravili výlet cez Passo Compolongo do Corvary. (údolie Alta Badia)

11.8.2008 - Tre Cime di Lavaredo / Feráty Tore di Toblin a Feldkurat Hans

Autom sme cez Passo Falzarego (2105m), Cortinu d`Ampezzo, Passo Tre Croci a Mizurinu vyšli po mýtnej ceste (za 20€) k chate Auronzo (2320m) a odtiaľ pochodom okolo chaty Lavaredo a cez sedlo Forcella Lavaredo, okolo Tre Cime di Lavaredo k chate Locatelli (2450m). Odtiaľ polhodnikovým nástupom k feráte Tore di Toblin/ Toblinger Knoten (obtiažnosť D). Už pri nástupe sme sa zaradili do zápchy za výpravu poliakov, kde hlavne jedna účastníčka v reáli prezentovala aký ľudia by na feráty nemali chodiť. Bez minimálnych skúseností, kondície, mizerne technicky vybavená, zato s obrovským strachom, ju kolegovia viacmenej ťahali a tlačili hore, čo ale blokovalo ostatných za nimi. Najvačší šok však zažila, keď ju konečne vyterigali hore vyčerpanú a v mysli že vyliezla na Everest a v zápätí sa na vrchole objavil Matejo a Kaťa. V skutočnosti to bola naozaj veľmi ťažká feráta, s množstvom veľmi exponovaných miest, kde pohľad dole naháňal zimomriavky. Zostup dole sme absolvovali po feráte Feldkurat Hans (Obtiažnosť B/C). Deti to zvládli úplne v pohode, aj keď vlastne celý výlet trval takmer 12 hodín!!!, ale Aďa sa som mnou nejaký čas nerozprávala. Musel som sa večer udobrovať

12.8.2008 - odychový deň / Arabba

Po predchádzajúcom namáhavom dni sme si dali jedne deň kľud a pomotali sme sa po Arabbe a po fitnes dráhe pri lanovke na Porto Vescovo

13.8.2008 - Feráta Galleria del Piccolo Lagazuoi

Na ferátu sa nastupuje so sedla Falzarego 2105m, po vyvezení lanovkou na Picollo Lagazuoi 2750m. Nejedná sa v pravom slova zmysle o ferátu ako výstup v skalnom teréne, ale v tomto prípade je to zostup v tuneloch vo vnútri hory Lagazuoi vykopaných počas 1. svetovej vojny. Spoločné črty s ferátou sú, že človek sa musí istiť. Okrem toho je nutná čelovka ako minimálne osvetlenie. Tunely a bunkre majú niekoľko kilometrov chodieb, naša varianta mala cca 1100m s prevýšením asi 300m. Aj keď táto feráta nie je technicky náročná, jej absolvovanie je určite obrovský zážitok. Slovom ani fotografiami sa nedá opísať to neuveriteľné úsilie, obetu a neskutočné množstvo energie vynaloženej na vybudovanie tak obrovského a pritom v podstate zbytočného diela.

14.8.2008 - návrat domov

Vyrazili sme hneď ráno okolo šiestej a okolo obeda sme už boli vo Viedni (v hračkárstve) kupovať darček pre Matúška. Cesta prebehla úplne v pohode, vzrušením bolo len, keď sme obchádzali horiaci kamión na Brenneri. Film z celej dovolenky sa pripravuje (Čaká sa len na to kedy si Rejžo najde čas).

Výber z fotografii je tu...