Konečne po dlhokaaaaaanskych rokoch som sa dočkal aj ja. 10. júna som opustil rodnú zem a vydal sa lietadlom do vzdialeného Anglicka. Sáčok som nepotreboval, ale mamina použila aj zo dva. Počas letu boli aj mierne turbulencie, tie mi ale nevadili, lebo som riešil vážnejší problém - spôsob splachovania WC v lietadle a neustále som bol vyrušovaný ponukami letušiek a letušiakov zo samými „výhodnými“ ponukami – časopisy, sendviče, alkohol, cigarety a iné hovadiny. Prílet v pohode, presun do Londýna v pohode, obed v McDonald-e super, ale tie nákupy s dvomi babami na krku – no katastrofa. Ešteže ma zachránil tatino svojím príchodom a odviedol ma do svojho super, špica, mega luxusného hotela, kde mu aj kľučky na dverách hovorili pane...
Samozrejme najskôr som vyskúšal, či sa dá na posteli dobre skákať a zistiť, čo dobré je v bare na izbe. (Inak nič moc, barová skrinka u nás doma je lepšie zásobená.). Po krátkom oddychu sme išli na štadión Chelsea, kde som ako nádejný futbalista „vyfasoval“ nový dres aj s tréningovými náhradnými trenkami. No a potom sme šli „žiť“ večerným životom do SOHO. Dali sme si dobrú večeričku a pivečko. Prešli sme sa po čínskej štvrti a pozreli sme múzeum – Believe it or not? Či už viete alebo nie, o mojom pobyte tu sa dozvedela aj kráľovná a rozhodla sa o tom povedať aj svojmu ľudu. V sobotu na obed vystúpila pred svoj národ a povedala mu o mne. Tak som sa rozhodol navštíviť ju v Buckinghamskom paláci. Pekne to má zariadené, ale na mňa moc staromódne...
Samozrejme sme museli navštíviť aj Big Ben a rovno pod nim sme si dali anglicky obedík v anglickom Mekači. Potom sme boli navštíviť Cutty Sark, ktorý je stále zhorený, ale Greenwitch je krásna štvrť Londýna. A aby som nezabudol, stál som aj na nultom poludníku. Na večeru sme boli na steaku z pravej argentínskej kravy. V nedeľu sme si dali oddychový deň, kedy sme navštívili obrovský kolotoč London Eye a prešli sme sa v See Life, kde mali asi všetky druhy rýb, korytnačiek, krabov a iných morských potvor. Najlepšie boli veľké žraloky a tučniaci.
No potom som už musel domov, vraj sa tam bezo mňa nezaobídu, tak som sa musel vrátiť. Ale mne to nevadí veď aj tie 3 dni mi stačili. Bolo tu veľmi pekne. No a aký bude ďalší cieľ mojich ciest ?- uvidíme (tatino si musí naplánovať dalšiu pracovnú cestu niekde, kde som nebol, ale to nebude problém, lebo ja som ešte toho veľa neprešiel... ale prejdem.)
(Podľa Matúška zapísala Kaťa a Mamina)
Posledné fotky sú tu...
