Kedže tento rok, všetci písali cestopisy, pridám aj ja jeden:

1.deň. Na letisku som stretol Luisa Figa. Strašne sa chcel so mnou fotiť, ja som nechcel, ale nakoniec ma ukecal.

2.– 3. deň Buenos Aires je na prvy pohľad (z auta cestou z letiska) otrasné mesto. Ošarpané baráky, otrasné paneláky postavené absolútne náhodne, bez systému, vedľa seba obrovský činžiak a malé neomietnuté rozpadnuté baráčiky s kartónovými oknami a igelitovými strechami (tie igelity mi pripomínajú tohtoročné leto), ako za socíku, ale rozhodne horšie ako v Petržalke, alebo v Rumunsku 89. V štvri La Boca, kde hrajú známi Boca Juniors, je to už lepšie. Síce pôvodná robotnícka chudobná štvrť dýcha zvláštnou atmosférou pomalovaných domčekov, pouličných predavačov, tanečníkov Tanga a malých reštaurácii, kde robia neuveriteľné steaky..

4. deň Salta – Cafayate Severozápadná oblasť Argentíny, ako vystrihnutá z Mexického westernu. Stará koloniálna architektúra, nízke murované domčeky so zvonicami nad vchodmi, človek má divný pocit, že započuje píštalku z filmu vtedy na západe a mráz mu prebehne po chrbte...

5. Cafayate – Catamarca – prechod krajinou cez sedlo 3092m, samé kaktusy, púšť a vysoké kopce

6. Catamarca – národný park Ischiegulasto – krásne skalné útvary uprostred púšťe, v podhorí Ánd

7.– 8. deň. Mendoza, koštovka vína, veľa masa..

9. Prechod cez Andy, popod majestátnu Aconcaguu, najvyšší vrch celej Ameriky, cez 4 lyžiarske strediská, cez Punta del Inca, starodávne kúpele spred kolonizátorskej doby, priamo v strede Kordilier, pod Aconcaguou a príchod do Santiaga de Chile

10.-11. deň Santiago je návratom do európskej civilizácie. Moderná architektúra, žiadne 30 ročné herky na cestách, a tiež zvýšením si sebavedomia vzhľadom na priemernú výšku čiľanov. Tu by som mohol hrať aj basket.

Výber z fotiek je tu...