Ježiško máva na Vianoce väčšinou dobré nápady a jeden mal aj tento rok, keď daroval mamine „all-inclusive“ výlet do Lisabonu síce bez bazéna a wellnessu, ale zato so skúsenými sprievodcami a garanciou nachodenia aspoň 10 km denne.
Piatok na obed nás náš skúsený osobný šofér Matúš odviezol na viedenské letisko, navoňali sme sa v duty-free, zjedli burger a po 3 hodinách v lietadle sme vystúpili v Lisabone. Keďže kým sme prišli na ubytko sa už začalo stmievať, tak sme sa iba pomotali po okolí, obzreli si obchodíky s keramikou a pohľadali si večeru.
Sobotu sme ráno vstali do zamračeného počasia, náladu nám to ale nepokazilo a po raňajkách sme sa vybrali do mesta. Začali sme vo vzdialenejšom kúte Lisabonu, konkrétne v časti Belém a naša prvá cesta viedla do kláštora hieronymitov zo 16. storočia, postaveného ako poďakovanie za šťastnú výpravu Vasca da Gama do Indie. Krásne vyzdobená gotická stavba kláštora a vedľa nej tiež kostol sv. Márie sú spolu s vežou Belém zapísané aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Do veže Belém sme sa presunuli po promenáde, kde je aj pamätník objaviteľov a vidno odtiaľto aj most 25.apríla, ktorý stavbou pripomína most Golden Gate Bridge v Kalifornií (ktorý v každom americkom katastrofickom filme spadne) a na obed sme sa presunuli do centra mesta.
V starom meste sme začali v Panteóne, kde mali hrobky významné osobnosti Portugalska od rôznych spisovateľov, prezidentov a politikov až po samotného Vasco da Gama. Panteón bol pôvodne kostol svätej milosti, ktorý sa začal stavať ešte niekedy v 16. storočí a jeho výstavba pokračovala až do 20. storočia, kedy sa pridala už teraz známa kupola.
Počasie sa nám stále zhoršovalo, no dobrá nálada nám zostávala aj vďaka pravidelnému pitnému režimu (cerveja musí byť), tak pred ďalšou zastávkou sme sa zastavili zohriať sa v miestnom podniku.
Na pláne nám ešte zostával Hrad sv. Juraja, ktorý sa datuje až do 2 storočia pred naším letopočtom. Väčšiu svojej histórie slúžil ako opevnenie pred rôznymi nájazdami, až v od 13. storočia začal fungovať aj ako kráľovský palác. Neskoršie zemetrasenie zničilo väčšinu hradu, zachované zostali primárne hradby a pár budov, ktoré slúžili ako kasárne. Po hrade sme sa prešli po meste, zjedli večeru a išli oddychovať na ubytko.
V nedeľu sme si privstali, lebo sme mali naplánovaný výlet do Sintry – historického mestečka tiež zapísaného do UNESCO. Po rýchlych žemličkách na raňajky sme sa presunuli na stanicu Entrecampos, kde nás už čakal vlak a po 40 minútach sme vystúpili v historickom mestečku. Nakoľko lístky na zámok Pena sme si kúpili už hneď na ráno, aby sme sa vyhli najväčšiemu návalu turistov, rýchlo sme sa presunuli rovno na zámok, kde nás hneď privítala žiarivá červenožltá fasáda a tradičné portugalské kachličkové obklady - netradičnosť a farebnosť zámku nám privodila pocit, že sme nejakom zábavnom parku. V lístku sme mali aj prehliadku zámku, kde sme si mohli pozrieť zachované nábytky, kachličkami vyzdobené steny, pekárske formy v tvare diviaka (tie by sa babke páčili) a z balkónov výhľad na celé okolie, vrátane hradieb postavených maurami.
Okolo zámku boli zároveň veľké záhrady a po prehliadke sme celé doobedie strávili objavovaním rôznych zákutí. V záhrade bola aj chata grófky z Edly, ktorá je celá obložená kôrou zo stromov a vnútri bola bohato zdobený – jedna miestnosť dokonca steny obložené korkom.
Poobede sme išli aj do Quinta da Regaleira – domu niekdajšieho bohatého obchodníka s kávou, ktorý je známy práve svojim romantickým zdobením. Okolo hlavného domu je tiež veľká záhrada v ktorej sú rôzne tunely, studne, jaskyne, vežičky a hrádočky, všetko bohato zdobené.
Po Quinte sme už zbehli do mestečka na neskorý obed a vlak späť do Lisabonu. Maminku sme riadne vyšťavili, takže miesto žúrovania sme sa zmohli už len na sprchu a ísť o 8 spať (ako na lyžovačke).
Pondelok bol náš posledný deň, tak sme sa ráno pobalili a išli znova do centra Lisabonu pozrieť posledné naplánované veci. Prvá cesta viedla ešte do parku Eduarda VII, ktorý bol hneď pri našom ubytku a piatok sme ho nestihli a následne sme sa presunuli do centra do Lisabonskej katedrály. Tá je jednou z najstarších budov v meste, bola viackrát prestavaná a priamo pred ňou sme mali možnosť pozrieť si aj tradičnú žltú električku. Pomotali sme sa po starom meste a pozreli sme si aj Víťazný oblúk kráľa Augusta pri nábreží, ktorý bol postavený na oslavu obnovenia Lisabonu po zemetrasení.
Po skorom obede sme si boli ešte pozrieť archeologické múzeum Carmo , ktoré sa nachádza v ruinách gotického kostola tiež zničeného zemetrasením. Posledný deň nám aj parádne vyšlo počasie, slniečko a 25 °C nás inšpirovali ísť si pozrieť ešte pár vyhliadkových miest, kde sme aj ukončili náš výlet poslednou cervejou.
Viac fotiek je potom tu...
