Druhý augustový víkend sa dievčenská časť rodiny v zložení Kaťa a Aďa rozhodli výjsť si do sveta za kultúrou a oddychom.

V piatok podvečer sme sa pobalili a vyrazili do Banskej Štiavnice, mesta zaľúbených.

Štiavnica je známa tým, že sa tam narodila a žila Sládkovičova Marína a cieľom našej cesty bolo nazrieť do histórie, kedy Andrej Sládkovič dvoril Maríne. Ale nielen to. Taktiež sme chceli prejsť aj okolie a preto sme v sobotu ráno vyrazili na Sitno, vrch opradený tajomnými legendami o sitnianskych rytieroch, ktorí čakajú až do doby, keď ich bude slovenský národ potrebovať. Vyrazili sme od Počúvadlianskeho jazera, z hradu už síce toho vela nezostalo, ale okolie a príroda boli duši lahodiace. Vyšli sme až na vrchol Sitna, kde je aj krásne prerobená rozhľadňa. V krčmičke pod kopcom sme si dali kofolu a vrátili sa späť k jazeru a potom do Štiavnice.

Po ceste sme sa zastavili v bani Bartolomej, kde sme si rezervovali lístky, lebo vstup do bane býva dosť vybookovaný a presunuli sme sa na Bansko-štiavnickú kalváriu. Kalvária je krásne, pokojné, duchovné miesto, kde človek môže načerpať vela duchovnej sily. Stále sa rekonštruujú niektoré “zastavenia” a stredný aj horný kostol, ale celá stavba pôsobí majestátne. Z viacerých miest v Banskej Štiavnici je nádherný výhľad na kalváriu, ktorý sa nezunuje.

Poobede sme boli sfárať do bane Bartolomej. Vyfasovali sme prilby, nepremokavé plášte a baterky a hybaj...

Výklad sprievodkyne mohol byť aj rozsiahlejší, ale to neubralo zo zážitku z bane. Dokonca sme videli aj Banský mesiac. Kto nevie čo to je, môžeme osobne vysvetliť….

Na spiatočnej ceste z bane sme sa ešte zastavili na Novom hrade, ale ten už bol pre pokročilú hodinu zatvorený, tak sme si ho pozreli aspoň z vonka.

Z Nového hradu sme išli do hotela a dali si krátky relax pred náročným večerom.  V piatok aj v sobotu večer sme prechodili topgastro miesta Štiavnice, ktoré sme našli na internete. Burger vo vyhlásenej burgrárni Coburg, pivko v pivárni Ruin, kávička v kaviarni Archanjel a skvelá večera v piatok a obed v nedeľu v reštaurácií „Matej“. Veď u koho iného by nám malo chutiť lepšie, ako u nášho gurmána Matejuška.

V nedeľu sme navštívili Banku lásky, rodný dom Sládkovičovej Maríny, kde sme si vypočuli príbeh lásky Andreja Sládkoviča a Maríny Pišlovej . Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorú Sládkovič napísal v roku 1844. Na stretnutí Tatrína  ju „slovenská mládež“ odsúdila, pretože ju pokladali za príliš „neslovanskú“.  Spolu má Marína 2900 veršov. Vďaka tomu je Marína už viac ako 170 rokov najdlhšou ľúbostnou básňou na svete.

Potom sme ešte navštívili Štiavnický betlehem, vyšlapali sme si na Starý hrad, prešli hlavné námestie a botanickú záhradu, v areáli ktorej sídlia 2 stredné odborné školy, konkrétne Stredná odborná škola lesnícka a škola umeleckého priemyslu – zameraná na reštaurátorstvo.

I keď neradi, ale poobede sme sa museli začať zberať domov. Ale aby to nebol taký veľký šok z presunu, po ceste sme sa ešte zastavili v kláštore benediktínov v Hronskom Beňadiku. Krásne miesto. Treba vidieť.

Viac foto tu...