Hovorí sa, že aj cesta je cieľ. Nie, že by sme si ju tak naplánovali, alebo predstavovali, ale aj takáto sa počíta. Ale pekne po poriadku.
Plán je oproti iným zájazdom o trošku komplikovanejší.

Priletieť na Tenerifu, poturistikovať, poliezť, prípadne sa aj okúpať, potom po štyroch dňoch sa preplaviť na Gran Canariu, zasa niečo pochodiť, poliezť a vrátiť sa odtiaľ domov.

 
Koncom prázdnin sme využili pár dni štátnych sviatkov, "lacné letenky" a vyrazili sme na Sardíniu. Kedže naše deti s nami už nechceli ísť, radi sme zobrali so sebou naše krstnence Edi a Máriu, aby sme im ukázali naozajstné dobrodružstvo..

Víkend v Tatrách je síce málo, ale tentokrát v luxuse na Sliezskom dome a iba vo dvojici bez otravných a ufrflaných tínedžerov, to je dobrá voľba.

Začali sme tam, kde sme skončili v marci. V Nassfelde. A konečne bez rúšok a kovid pasov! Výživná feráta Däumling priamo v lyžiarskom stredisku, obtiažnosť písaná C, v realite o čosi viac, ale výborné na rozlezenie.
A keď navyše Malý Jojo, ktorý v marci zabudol vrátiť zálohované kartičky od skipasov, ich tentokrát nezabudne doma, hneď je dovolenka o 15€ lacnejšia.

Pondelok
Pravidelný príjem pozitívnej energie je nevyhnutný pre zdravý vývin jedinca v post-demokratickej spoločnosti.
Vyrazili sme ako vždy zavčasu, lebo feráty nečakajú. Na hraniciach nás nikto nezastavil, po ceste sme skontrolovali, či ten Klagenfurt je tam furt (Áno je!), a tak sme okolo desiatej boli už zaparkovaní pri Pirknerklamme pri Lienzi. Vody po povodniach bolo dosť, rieka Dráva vyliata na okolité polia, ale feráta bola lezitelná. Okrem nás len dvaja rakušáci.
Poliezli sme, pofotili sme, a presunuli sme sa do cieľa našej cesty do Arabby, do talianskych Dolomitov.