Privstali sme si, lebo sme sa už nevedeli dočkať, a vyrazili sme pred piatou. Cesta prebehla v pohode, až pri vstupe do Nemecka sme zaregistrovali na gúgli zápchu pre Chiemsee, tak sme to zvrtli naspäť do Rakúska a prešli sme cez lokálne cesty, cez Lofer, St. Johann, Elmau a Worgl naspäť na tirolskú diaľnicu. Hneď za Brennerom a Vipitenom po 630 km šoférovania sme šli na novučkú ferátu Ölberg.
Ešte sa na nej leskne lano, kramle aj rebríky, taká je nová. Písaná je D, ale všetky ťažšie úseky majú ľahšie obchádzkové alternatívy maximálne za B/C, takže je vhodná aj pre deti.
Ferátu odporúčajú dvaja z dvoch expertov, a získala ocenenie “Malý Jojo recommended 2023”.
Po feráte a ďaľších 2 hodinách jazdy sme dorazili do Arca pri Lago di Garda, ubytovali sa v nádhernom apartmáne.
Deň 2.
Ráno sme sa zobudili do vytrvalého dažďa, takže liezť sa nedalo. Boli sme aspoň prešmejdiť horolezecké obchody a dokúpiť matroš pre prípadné rozrobené a nedokončené projekty. Všetky ostatné veci, čo tam predávali už máme.
Podvečer sa vyčasilo, tak sme vybehli na prehliadku hradu nad Arcom, kde sme doteraz napriek x návštevám neboli (hanba nám). Stálo to za to.
Deň 3.
Vyrazili asi 60km do vedľajšieho údolia k Lago d’Idro. V pláne boli 2 feráty nad dedinou Vesta, konkrétne Feráta Fregio a Feráta Ginestre, obidve na seba nadväzujú a sú značené obtiažnosti D. Pravda však bola horšia, lebo obidve boli o stupeň ťažšie ako Kremnické Éčko.
Na takú obtiažnosť už treba mať nielen silu, vytrvalosť ale aj odvahu. A to posledné bolo zároveň jediné čo sme mali, akurát po prvých 20 metroch lezenia brutálneho previsu nás postupne začala opúšťať aj tá odvaha. Nohy tancovali podľa Elvisa, ruky vyťahané, všetko prepotené, ale nakoniec sme to vybojovali a vyliezli sme obidve. Síce s pár neslušnými slovami, ale tie na fotkách nevidno.
Naobedovali sme sa v blízkej reštaurácii a rozhodli sme sa dať si ešte jednu oddychovú, strečingovú, detskú ferátu Sasse nad rovnakým jazerom. Obišli sme jazero a nastúpili sme na ňu. Bola síce ľahká, ale nekonečná. Uvedené časy (1/4 hodina nástup, 1,5 hodina feráta a 3/4h návrat) boli nesplniteľné ani za behu.
Motali sme sa tam viac ako 3,5hodiny, a navyše nám došla voda, tak sme celí zmorení sa doplazili k autu a vrátili sa o 19:00 na ubytko.
Odporúčajú dvaja z dvoch masochistov.
Deň 4.
Po vyčerpávajúcom dni sme si vybrali niečo na rozhýbanie svalovice. Ferátu Cascata Ruzza alebo inak tiež nazývanú Segnora delle Aqua. Písaná je obtiažnosti C, ale je to výživný kúsok kolmo hore 140metrov okolo vodopádu.
Domáci zvýšili hodnotenie na D+, a všade dali upozornenia, že je iba pre silných, atletických, vyšportovaných lezcov, čiže pre nás. Len nechápem, čo tam potom robili tí taliani….
Tak sme si za nimi trošku počkali, ale nakoniec to vyštverali aj oni a hore sa objímali ako na vrchole Everestu.
Deň 5.
V pláne sme mali ferátu na Monte Albano v Mori, ale tropické horúčavy boli proti. Už nie sme vo veku, aby sme sa márovali na D-éčkovej feráte, na rozhorúčenej skale pri 33 stupňoch. Tak sme zvoľnili program a išli sme sa schladiť do kaňonovej Feráty Rio Salagoni pod hrad Drena. (A známy lyžiarsky kopec Monte Bondone).
Ferátu sme už šli nespočetnekrát aj s malými deťmi (napriek tomu, že je vraj až od 14 rokov) a vedie kaňonom rieky, takže je v tieni a je dobre chladivá. Druhá, horná časť feráty však bola uzavretá, kvôli nezodpovedným kameňom, ktoré sa tam zosypali a zrušili istenie (ktoré tam aj tak skoro žiadne nebolo), takže po hodinke sme boli na konci, dali si pivko, zišli dole a vrátili sa do apartmánu.
Dnes som skúšal nové tričko, čo mi kúpila Aďa, bolo výborné, vôbec mi v ňom nebolo zima.
Trochu sme sa sklimatizovali ale nevydržali sme nudiť sa, a tak sme ešte vybehli na Ferátu Colodri. Bolo 33 stupňov, ale lepšie ako ležať na gauči.
Ferátu sme ukončili večerou v nejakej feši lepšej reštike. Hodnotenie je vždy subjektívne, ale hodnotím ju vysoko, lebo jednak nás hneď nevyhodili, keď sme tam došli ako smraďoši s ruksakmi medzi tých nemčúrov v bielych košeliach, ale hlavne preto, že po večeri doniesli Adi lístok s dezertami a mne lístok s grappami na výber. Vedeli čo patrí ku komu!
Deň 6.
Dnes sme si kvôli horúčavam naplánovali lezenie v sektore Belvedere nad Nagom.
Fajne sme si zaliezli, akurát Jojo si zabudol vziať opakovane mádžo, takže niektoré cesty doťahovala Aďa, ale tá si nadôvažok roztrhla lezečky (Podozrievam ju, že sa tieto finty naučila od Fidjiho), čiže poobede sme absolvovali turné po lezeckých obchodoch kvôli kúpe nových lezečiek. Náhodou sme natrafili na úplne nový model od LaSportivy, ktorý do predajne doviezli iba pred dvomi hodinami, takže Aďa má nový model, ako úplne prvá žena v Arcu, na svete a vo vesmíre.
Viac foto je tu...
