Plány ísť do večného mesta sme mali už dávnejšie, ale až tento Jubilejný rok, keď do Ríma prúdia pútnici z celého sveta sme sa konečne odhodlali. Zobrali sme so sebou krstniatko Edi.
Matúš nás hodil na letisko do Viedne zavčas rána, absolvovali sme štandarndné voňavkovanie v duty free, kávičku a hor sa do lietadla.

Cestovali sme len s minimálnou batožinou, s malými ruksačikmi, a tak sme sa vymotali z lietadla pomerne rýchlo, našli vlakovú stanicu, a zistili, že vlak má odísť za 2 minútky, a tak sme v behu na nástupište ešte cez internet v mobile stihli kúpiť lístky, nastúpiť a vlak sa akurát pohol. Ideálna synchronizácia. Vystúpili sme na stanici Ostiende, kúpili trojdňové lístky na MHD a prestúpili na metro, aby sme sa doviezli k prvému bodu programu - Bazilike Svätého Pavla za hradbami (Basilica di San Paolo fuori le mura), jednej zo 4 bazilík so svätými bránami, ktoré sa otvárajú len raz za 25 rokov , na jubilejný rok. Pred vstupom sme ešte museli prejsť bezpečnostnou kontrolou ako na letisku.

Opisovať majestnánosť, a obrovskú veľkosť bazilík, ani výzdobu, či architektonický štýl je zbytočné, aspoň v skratke: Je zasvätená Svätému Pavlovi, pod ktorou je aj jeho hrob, pochádza zo 4-tého storočia, pôvodne bola väčšia ako Bazilika Svätého Petra, ale v 19. storočí celá zhorela a bola postavená nanovo. Vo vnútri sú pod stropom okrúhle obrazy/medailóny všetkých doterajších pápežov, počnúc Sv.Petrom, až po súčasného  pápeža, ktorý býva nasvietený, ale zatiaľ je medailón ešte prázdny.

Po prehliadke sme sa metrom presunuli k pápežskej Bazilike Svätého Jána v Lateráne (Arcibasilica Papale di San Giovanni in Laterano), po ceste sme si dali ešte obed v miestnej reštike. Opäť sme absolvovali bezpečnostnú kontrolu. Napriek tomu, že všeobecne sa za duchovné centrum považuje Bazilika svätého Petra, je Lateránska bazilika hierarchicky najvyššie postaveným chrámom, lebo je pápežskou katedrálou (aj keď mimo Vatikán).

Na priečelím ma napísané, že je to "Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta". Je v nej pochovaných niekoľko pápežov a v strede je mohutný pápežský oltár. Oproti bazilike sú sväté schody, po ktorých kráčal Kristus v Pilátovom dome (dovezené z Jeruzalema), ale ešte bola siesta, vstup bol zavretý, tak sme zatiaľ obzreli egyptský obelisk na vedľajšom námestí (V Ríme je ich niekoľko a pochádzajú z čias keď Július Ceasar ohuroval Kleopatru). Keď sme sa vrátili späť, bol pred schodmi 100metrový rad návštevníkov. V stánku so suvenírmi pri vchode mali nápis v polštine "Lacnejšie ako v Biedronke".

Keďže sme mali kúpené lístky do Vatikánskych múzeii, mali sme plán presunúť sa na ubytovanie a vrátiť sa večer do Vatikánu. Kvôli pokročilému času a zmeškanému vlaku sme to však nestihli, tak sme si dali aspoň kávu v blízkosti Vatikánu. Pri krátkom oddychu pri káve Aďa zistila, že lístky do Vatikánskych múzeíi nemáme na 17:30, ale na 17:00, takže vztyk a rýchlym behom cez celý Vatikán popri davoch ľudí stojacich v radoch, aby sme došli len o 15 minút neskôr, ale naštastie ešte stále včas a akurát nás pustili do vnútra.

Vatikánske múzeá sú obrovské a pri podrobnej prehliadke by nebol problém tam stráviť celý deň. Na to sme už ale nemali ani čas a po celom dni ani energiu. Množstvo sôch, artefaktov, gobelínov, obrazov z rôznych epôch, rôznych štýlov, mince, vázy amfory, sochy, sochy obrazy, nakoniec ukončené prechodom cez Sixtínsku kaplnku, s neuveriteľnou Michelangelovou výzdobou (a samozrejme aj od iných autorov). V Kaplnke je množstvo strážnikov a je v nej zakázané fotiť.

Múzeá aj s kaplnkou nám zabrali ďaľšie takmer 3 hodiny a tak sme sa už len pobrali konečne na ubytko, kde sme po divokej jazde preplneným autobusom dorazili o deviatej večer.

Nedeľa.
Ráno, po výdatných raňajkách sme sa presunuli opäť do Vatikánu na omšu do Baziliky Svätého Petra (Basilica di San Pietro). Mali sme obavy, či sa tam vôbec dostaneme, kvôli davom ľudí, ale prišli sme včas, prešli cez bezpečnostnú kontrolu a všetko bolo super zorganizované, stačilo nám preliezť len jeden plot a boli sme dnu. 

V bazilike sme absolvovali nedeľnú omšu. Najslávnejši kostol vo Vatikáne špeciálne predstavovať netreba. Je druhý najväčší na svete (prvý je na Pobreží Slonoviny). Do vnútra sa vojde 60 000 veriacich, je tam pochovaných množstcvo pápežov, vyzdobený je množstvom umeleckých skvostov, napríklad aj originálom Michelangelovej Piety.
Keď sa má dostať von tých niekoľko desaťtisíc ľudí, malo by to mať aspoň akú-takú organizáciu, ale po omši organizácia zlyhala, bol to čistý chaos a tlačenica. Nakoniec nám to trvalo vyše hodinu, v niektorých chvíľach som mal obavy, či tam niekoho neušlapú.

V neďaľekej pizzérii sme si dali obed, pri ktorom sa nám prihovoril poliak žijúci v Chicagu a potom aj partička poľských dôchodkýň, ktoré zo Slovenska vychvaľovali vyhliadkovú vežu v Bachledovej doline.
Po obede sme sa dali na pešiu prehliadku ďaľších Rímskych pamätihodností. Prešli sme okolo Anjelského hradu, cez rieku Tiber, k Piazza Navona, k Panteónu, Fontáne di Trevi, potom okolo Baziliky dei Santi XII Apostoli k Monumentu Emanuela II, Bazilika Santa Maria na oltári nebies (Santa Maria in Aracoeli), potom dole k Forum Romanum a Colosseu. Po prestávke na doplnenie tekutín sme túru ukončili pri Bazilike Svätého Klementa (Basilica di San Clemente al Laterano), kde sú uložené pozostatky Svätého Cyrila.

Večer sme sa metrom a taxíkom presunuli naspäť na ubytko a dali si ešte výboné cestoviny carbonara.

Pondelok.

V pondelok bol v Ríme ohlásený štrajk železničiarov a pracovníkov v doprave. Vlaky nechodili, metro limitovane, autobusy zriedkavo. Niektoré stanice metra boli tiež zavreté kvôli pochodu štrajkujúcich. Policajti monitorovali dav štrajkujúcich z helikoptéry a podľa toho zatvárali ulice a križovatky, takže aj normálna doprava a taxíky bola úplne paralizovaná. K štrajku sa pridali ešte pro-palestínsky demonštranti a dúhoví aktivisti, veselá kombinácia a čistý chaos. Ráno sme sa vydali opäť do Vatikánu kúpiť ešte magnetky, potom do Baziliky Panny Márie Snežnej (Basilica di Santa Maria Maggiore), poslednej na zozname pápežských bazilík s otvorenými svätými bránami,(bazilík, kde pri hlavnom oltári môže slúžiť omšu len pápež), kde sme zostali aj na omšu.

V Bazilike je okrem iných pochovaný posledný pápež František. Potom sme kvôli komplikáciam v doprave pokračovali už len pešo. Ďalej sme šli k Piazza della Republica a k Bazilike svätej Panny Márie, anjelov a mučeníkov (Santa Maria degli Angeli e dei Martiri), kde sme sa skoro zrazili s demonštrantami, pokračovali sme k Španielskym schodom a Kostolu svätej trojice (Trinita dei Monti) a odtiaľ opäť okolo Fontány di Trevi, Forum Romanum ku Colosseu, odkiaľ sme plánovali začať presun na letisko.

Nakoniec to kvôli štrajku bolo ešte riadne komplikované, niekoľko pokusov nám nevyšlo, museli sme sa presúvať hore dole, ale nakoniec sme to nejak skombinovali a na letisko prišli včas.

Stihli sme ešte predodletovú pizzu a vo Viedni nás vyzdvihol Fidji. Viac fotografii je potom tu...